Zdravím Vás:) mám jeden pre mňa dosť veľký problém, ktorý ma už dlhšiu dobu trápi, neviem si s ním poradiť a rada by som počula aj názory niekoho iného, možno nejaké rady. S priateľom sme spolu 4 roky (mám 22) a v podstate to nikdy nebol nejaký ideálny vzťah...mávame aj obdobie hádok, asi pred 2 rokmi som mala ozaj myšlienky, že rozídem sa s ním, že takto si svojho partnera, s ktorým by som rátala už navždy nepredstavujem....ale nejak sa to utriaslo a tak to plynulo a nakoniec sú z toho 4 roky. A teraz nedávno nastal ten zlom, že priateľ sa zmienil, že sa ma chystá požiadať o ruku...a vo mne sa niečo zlomilo (neviem čo) a začala som rozmýšľať, či je to ten pravý (myslím si že asi nie...), či s ním chcem stráviť naozaj zbytok života (aspoň by to tak malo byť), či si ho chcem vziať....stále mi chodí po rozume, že tie roky čo som s ním strávila som premárnila a že chcem od vzťahu niečo viac...neviem či ho ľúbim a neviem ako to mám zistiť!....často mi chodí po rozume, že aké by to bolo byť s mužom, kvôli ktorému mám ozaj "motýle v bruchu"..... ale po tomto všetkom si začnem hovoriť...veď ste spolu už 4 roky nie je to také zlé, nezahodím taký vzťah predsa za hlavu, ostala by som sama ako prst, kedže som pri ňom stratila všetky kamarátky...že veď nemusím k nemu cítiť neviem aké vzrušenie a lásku, už sme na seba zvyknutí, stačí, že to proste nejako klape .....neviem si to proste predstaviť, že by už u nás nebol, my už totiž to 2 roky spolu bývame... neviem si predstaviť, že by som bola sama....a nad týmto stále rozmýšľam a bojím sa toho ako to vyriešim, keď ma náhodou požiada o ruku...myslíte si že mi šibe???