Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Život pred svadbou

Mám strach zo svadby. Ste na tom rovnako?

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

19.12.2006

ahoj.som tu prvy krat ... a aj to sa cudujem....neviem preco, ale mam stres z manzelstva. mam priatela uz 5 rokov, velmi sa lubime, uz spolu aj byvame. vidim na nom ze uz by sa chcel aj zobrat, ale ja mu vzdy len odvrknem, ze naco...co by si zmenilo? ale ked si len predstavim co by som robila ak by ma poziadal o ruku....uz ked o tom pisem tak sa mi tazko dycha a busi mi srdce....ja neviem ako by som teraz mala slob.odu...a potom svadbou by som si uzavrela aj posledne dvierka....ale ja ich vlastne nepotrebujem...som s priatelom stastna....ja neviem ci som chora....alebo preco mam zo svadby taku fobiu. a ked si predstavim tu organizaciu....vobec sa mi do toho nechce....je to dilema...poradi mi niekto?

Odpovedať

2 3 4 5 6

…

sharlotta sharlotta

19.12.2006

Moj clovek! My sme sa vzali po 4 rokoch chodenia a byvania, kedze sme sa dali dokopy ako spolubyvajuci.Este pred rokom a pol by som neverila nikomu, kto by mi povedal, ze sa budem vydavat.Mala som strach, ze pridem o slobodu, ze to bude ine a hlavne tej svadby ako takej. Nikdy som nemala rada svadby...Ale ako som zacal chodit na tuto stranku, pomaly zo mna strach opadal a opadal, az som sa na svoju svadbu dokonca aj tesila!!!!! :-o !A teraz som stastne vydata a nic sa nezmenilo, zijeme tak, ako sme zili, meno som si nemenila, nasi su spokojni, akurat mam vacsie prava...A prebrala som si v hlave aj to, ze ja som zo strany statu a prava prenho nikto a keby sa jemu, alebo mne nedajboze nieco stalo, tak mi o nom nedaju nic vediet a ani ma za nim nepustia...A pochopila som aj to, ze svadba bude taka, aku si ju zariadim, ze je plne v mojej rezii, takze si ju mozem urobit prijemnou, aj ked svadby neznasam...

Odpovedať

sharlotta sharlotta

19.12.2006

Teraz sa snazim lieci z fobie pod nazvom 'deti'....Nejake velke pokroky som zatial nezaznamenala, ale ictim, ze nieco sa pradsa len pohlo...mozno to bude raz dobre...

Odpovedať

madeleine madeleine

19.12.2006

kajik, asi sa na to proste este necitis... nie je to o tom, ze by to nebol ten pravy, alebo ze by si ho nechcela... ale o tom, ze tvoj cas na rozhodnutie este nenastal... este mas cas... netrap sa tym... urcite priatela neodhanaj, ale ked sa na to pyta, tak sa s nim otvorene porozpravaj... verim ze ta pochopi a najdete spolocne riesenie... :-) A ten termin, co mas v pase, to je odhad, ci uz stanoveny? S organizaciou si hlavu nerob, svadba sa da spravit za tyzden, nakoniec, maminky urcite velmi rady pomozu. A existuje vela spolocnosti a sukromnikov, ktori sa organizaciiou svadieb zivia, urcite ti pomozu rychlo najst to naj a zbavia ta problemov a organizacie... A nakoniec mozno este nebude chapat, ako si ta tomu kedysi branila... :-D Moj manzel mal tiez hrozu zo straty slobody, nevedel to vysvetlit, ale po svadbe povedal, ze je spokojny, bublina praskla a nic sa nestalo... nehmatatelne hrozy sa stratili a naopak, velmi si to uziva a tesi sa... :-)

Odpovedať

michala michala

19.12.2006

Je to normálne, každý reaguje nejako. Nie si chorá. Ja to nazývam dospieť (prísť, dozrieť) do určitého štádia alebo k rozhodnutiu. A nemyslím si, že je to s tebou také zlé. Inak by si sa živo nezaujímala, čo na tej svadbe vlastne je. Iba sa bojíš niečoho, čo nepoznáš. U väčšiny sa "tým papierom" zmení kvalita a hĺbka vzťahu. Vo vizitke vidím termín svadby - je to fiktívne? A čo sa týka zadných dvierok - nik ti nikdy nedá záruku, že je to na celý život. Ísť do manželstva zo strahu zatvorenia posledných zadných dvierok, je veľmi zlé. A ak pociťuješ, že svadbou stratíš slobodu, tak v tom vzťahu nie je niečo v poriadku. Svadbou totiž toho druhého nevlastníme, svadbou len tomu druhému sľúbime a podpíšeme niečo, čo chceme dodržať. Myslím, že u teba je problém niekde inde, ale to nie je na debatu na fóre - zlé skúsenosti z detstva, zlé príklady okolia, osobná dobrovoľná nesloboda alebo pripútanosť k niekomu, lipnutie na tradíciach a podobne. Skús si v sebe pomenovať veci správnym menom. Možno sa stačí zamyslieť, čo vlastne ty sama chceš a nie či náhodou len nechceš vyhovieť okoliu.

Odpovedať

martinuska martinuska

19.12.2006

a priatel vie ze ty sa este nechces viazat?ked spolu byvate tak sa ani vela nezmeni.a aj on by mohol urobit ustupok a jeden rocik pockat.ved svadba by mala byt dohodou dvoch a nie jedneho a druhy len ticho prikyvne.

Odpovedať

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

20.12.2006

Dik za nazory. Mozno fakt cakam na nieco co nenastane. A mozno ze sme spolu tak dlho....niekedy sa ludia spoznaju a do roka maju svadbu a ti co chodia spolu vela rokov sa rozidu. Asi by to mal byt prirodzeny sled udalosti. Ale asi ma to nebavi...robit vsetko ako sa ma. chodime spolu uz tak dlho, byvame spolu, rodicia sa poznaju tak by sa to patrilo....hmm....mozno je to tak. a rodicia tiez nie su najmladsi....chcem aby si uzili aj vnucata :-) a co sa tyka toho viazania tak ja som mu povedala ze sa este nechcem vydavat a este aj to ze naozaj nevidim dovod...kvoli papieru? vidim dovod len ked sa rozhodneme mat deti. ked ste sa vydavali vedeli ste na 100% ze to je ten pravy s kym chcete stravit zvysok zivota? ten termin je fiktivny...ked som si chcela pozriet ten planovat pytalo to odo mna termin svadby :-)

Odpovedať

luciferova luciferova

20.12.2006

ja som vedela, ze je to on, este ked som ho len zazrela v meste:-) myslim si (v suvislosti s tym "papierom"), ze by si mala svoje myslienky otocit trosku inak - opacne. podla mna je krasne a my dvaja sme stastni, ze nielen doma medzi 4 stenami sme spolu, ale aj pred svetom sme par, ktory svoju lasku dokazal doviest do stavu manzelskeho. ani nam sa velmi nechcelo, resp. cakali sme na dokoncenie mojej skoly, ale teraz sme stastni, pretoze k nasej laske pripudli obrucky, spolocne meno a aj papier. neznamena, ze ked mas papier na lasku, ze sa nan neustale divas a rozmyslas nad nim. jednoducho zivot ide dalej (tak ako bez papiera) a stastie a lasku si uzivame plnymi priehrstiami - no trosku s inym pocitom. krajsim. ze mas niekoho, kto ti dokazal lasku pred svetom a ty jemu tiez. predsa len - svadba je nezabudnutelny okamih pre oboch, je to velmi silny, krasny a emotivny zazitok, z ktoreho dokazete cerpat v kazdodennych problemoch a stresoch velmi dlhy cas. takze skus popremyslat a pokus sa vidiet veci farebnejsie ;-)

Odpovedať

sharlotta sharlotta

20.12.2006

Ja som tak podvedome tusila, ze je to ON, ked som ho prvy krat videla, ale dlho som to odmietala :-N A pre mna to nie je papier, je to pre mna ovela viac a hlavne pravny vztah, co obnasa velmi vela veci....A mne sa paci mat nanho "pravo". Nie len pred sebou navzajom, ale aj pred spolocnostou sme takto pre seba ti najdolezitejsi ludia... ;-)

Odpovedať

blumka blumka

20.12.2006

ahojte kocky....dobru temu ste zacali...a prispejem aj ja... Pre kajik radim len aby sa v ziadnom pripade nehrnula do niecoho o com nie je presvedcena...a uz vobec nepozeraj na to ze "sa to patri po 5 rocnom chodeni"....Ja som urobila nieco podobne a potom som mesiac pred svadbou musela vsetkym oznamovat, ze svadba sa nekona....ale teraz som stastna...a teraz som si na 1000000% ista ze toto je ten pravy a ze to naozaj chcem....

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

20.12.2006

Ahoj. Ja som mala tiež také pocity. Nemala som o svadby záujem - ani nemám. Stránka sa mi páči kvôli zaujímavým témam. Ale k veci. Nikdy som si nevedela predstaviť moju svadbu. Ani ako dieťa som po nej netúžila, nechcela som mať biele šaty ani nič čo na svadbách býva. Mala som frajera skoro 6 rokov. Aj sme spolu bývali. Mala som ho rada, všetko bolo viac - menej v pohode ale do svadby sa mi nechcelo ani za svet. Mala som tisíc argumentov prečo ešte nie, tak ako ty. Desila som sa tiež otázky od neho či si ho nevezmem. Logicky som si obhajovala, že načo papier atď. Nakoniec sme sa rozišli (teda ja s ním). S mojim manželom sme sa zobrali po roku a pol. Navrhol to on a dokonca vybavil 90% vecí čo sa svadby týkalo. Akt svadby ma skrátka nikdy nebral. Nakoniec som svadbu prežila aj keď za najúžasnejší deň môjho života ju nikdy považovať nebudem. Mám úplne skvelého manžela, sme spolu šťastný a ako tu už baby spomínali je to síce iba papier ale píše sa v ňom, že patríme k sebe :-) Teraz to už nikto nebude spochybňovať. Veru ako manželke mi svet pripisuje v určitých veciach viac práv. Bohužiaľ svet potrebuje papiere. Láska sa nezmenila, je rovnako krásna :-) Ako reklama na kofolu - Keď miluješ nie je čo riešiť. Ak ťa desí akt svadby spravte si nejakú pohodovú variantu, čo by vyhovovala vám. Je veľa možností ako môže svadba vyzerať. Po svadbe nič nestratíš. Nevoľníctvo a otroctvo je zrušené ;-) Jedine si polož otázku, či sa svadby nebojíš naozaj kvôli niečomu inému.

Odpovedať

kici kici

20.12.2006

Ahoj. Ja som mala tiez take pocity. Mala som snubenca skoro 6 rokov a z toho 5 rokov sme spolu byvali. Vsetko bolo v pohode ale v momente ked spomenul svadbu tak som mala kopec argumentov preco este pockat. Nakoniec som stretla svojho terazjsieho snubenca a do mesiaca pol koniec mojho predchadzajuceho vztahu. Lebo tento muz bol pre mna ten pravy od prvej chvile. Ked by zalezalo len na nas tak sme uz davno manzelia. No okolnosti to zatial nedovolili.

Odpovedať

blumka blumka

20.12.2006

kici akokeby som seba pocula...my sme sa tiez s mojim exsnubencom rozisli po siedmich rokoch a mesiac pred svadbou....no a teraz uz mam niekoho ineho a uz aj planujeme svadbu...okolnosti nam tiez nie su velmi naklonene ale verim ze to bude ok.....mne proste ten byvaly vztah nevyhovoval, nedostavala som od neho to co som naozaj chcela...a mozno je aj toto problem kajik...po niekolkych rokoch sa do vztahu nastahuje rutina a ludia sa zabudaju lubit...a ziju vedla seba nie spolu...

Odpovedať

Článok sa načítava...

0401 0401

20.12.2006

Kajik - k té organizaci... Můžete mít přece malou svatbu. Nebo vetší a když si vše začneš zařizovat dost dlouho dopředu, zvládneš i tu organizaci. Já jsem se do druhého manželství nehrnula, už jsem se spálila jednou, ale když se nám narodila dcerka, každý jsme měli jiné jméno a na úřadech jsem to musela objasňovat, jak to vlastně s přítelem mám, uvědomila jsem si, že bych chtěla takovou tu opravdickou rodinu. Každý to ale cítí jinak. A ještě jedna věc. Manželství není vakuum! Na svobodě ti neubere, jen nějak cítíš, že někomu patříš. Záleží, jakou svobodu máš na mysli. :-)

Odpovedať

biksadska biksadska

21.12.2006

Ahojcek, mna caka moj den D buduci rok a poviem ti pravdu veeeeeeeeeeeeeeeelmi sa nan teskam. S drahym sa na to citime a chceme spravit tento vazny krok a spolocnou cestickou sa pustit do spolocneho zivota :-D , uplne chapem, ked sa na to ludia necitia a obavaju sa straty "slobody", ale povedzme si otvorene: milujes ho? Chces s nim stravit zvysok zivota? Ak ano, tak si ho po case vezmes tak ci tak a je len a len na vas kedy sa to stane. Vies, pre chlapa znamena poziadanie zeny o ruku nieco, co ho utvrdzuje v tom, ze je chlap a ze je dolezity a milovany. Ked som mojmu drahemu odpovedala ANO, videla som aky bol blazeny a citil sa ako ten najuzasnejsi chlap na svete :-) . Nechcem ti tym povedat, ze sa nemas svadby bat, to uz vobec nie....ved kazdy ma obvy z predstavy zviazania (aj ked je to pre niekoho len papier), len som chcela vyjadrit svoj pohlad na tvoju fobiu :-D Pre mna napriklad znamena tento den viac ako je ten tzv. papier ;-) dufam, ze bude pre mna tym najkrajsim dnom v zivote ;-)

Odpovedať

leilanni leilanni

21.12.2006

kajiku, to, co popisujes, jsem citila taky. Svatba pro me vzdy byla neco desiveho, zdavaly se mi hororove sny o tom, ze uz to prislo a ja jsem jako samostatna jednotka skoncila. Pak prisla zadost o ruku a ja ji rozdychala a nasla si na tom i ta pozitiva, nakonec jsem si uvedomila, jak nadherne to od meho muze je a sla do toho. Verim, ze budou v zivote slabe chvilky, ale vim, ze lepsiho muze bych neziskala, i kdybych si nohy uchodila, a pokud on svatbu chtel, ja se prizpusobila. Po svatbe se zmenilo moc ( a to jsme spolu 4 roky pred svatbou zili), ja se zmen moc bala, ale zatim vsechno k lepsimu!!!!!!! ten pocit, ze k sobe patrime tak tesne, jak je to mozne, je nadherny. Preju si jen, aby nam vydrzel co nejdyl. Manzelsky zivot se skvely, pokud se oba snazi a pokud je mezi nimi laska. Troufam si rict, ze je lepsi nez pred svatbou.

Odpovedať

tara tara

21.12.2006

podla mna sa nemas coho bat. ja som sa napr na svadbu tesila a pomaly ako pripravy finisovali, tak som sa zacala bat. kladla som si otazky: co ked sa nieco zmeni, co ked nebudem zvladat domacnost, co ked sa budeme hadat, co ked...........a poviem ti, ze opak je pravdou. neviem si uz ani predstavit iny zivot a nechapem, preco sme tak dlho cakali. takze ak sa mate radi a milujete sa, tak sa nemas coho bat. aj tie pripravy sa daju zvladnut, tiez som sa toho bala a dopadlo to super, proste tak, ako si ten den spravite vy dvaja, tak bude aj vyzerat. takze ak je to ten pravy a je tvoj jediny muz, tak hor sa do toho. ;-)

Odpovedať

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

21.12.2006

mozno je to strach z nepoznaneho....asi ......hrozne sa lubime....aj po 5 rokoch a uz to nie je len zalubeny osial....je to ozajstne....aj ked samozrejme ma svoje muchy...nie je dokonaly:-) zniesol by pre mna modre z neba, ale aj ma niekedy vie riadne vytocit:-) ja naozaj neviem v com to je....nemam nijake zle skusenosti ako sa tu spominalo...moji rodicia su spolu a su ako hrdlicky :-) ked sa budem vydavat musim vediet ze je to na 100%, inak to nema zmysel.vidite, ale kolko z vas tu spominalo ze ako dlho chodili s frajerom a potom sa rozisli, co ked je to aj moj pripad? preco ste sa rozisli po takej dlhej dobe? vedeli ste ze to nie je TEN PRAVY?

Odpovedať

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

21.12.2006

este mam taku dilemu.mala alebo velka svadba?na jednej strane si poviem naco starosti, vezmeme sa so svedkami, usetrime peniaze a ciel to splni...budeme svoji. nasi by nemali nic proti tomu, ale priatelovi rodicia su z dediny, asi by to neprezili.ale na druhej strane je to raz v zivote, keby bola mala svadba tak naco bz mi boli biele saty? aby som si isla v nich sadnut do pizzerie?:-)to mozno skor ist na dovolenku a tam za vziat.no a velka svadba....je to hlavne o tom potesit sa s rodinou,ale to by sme museli zavolat vsetkych a nakolko rodina je velka tak takych 100 000 by nas to vyslo. no ale co budem ukazovat detom, ked nebudem mat video?ako sa na to pozerate?

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

21.12.2006

Kajik samozrejme svadba je aj vec rozumu ale hlavne vec srdca. Skús nepremýšľať o tom čo môže byť. Ja som jednou z tých, čo to po mnohých rokoch vzdali ale to vonkoncom neznamená, že tebe sa to musí stať tiež! Vôbec týmto smerom nepremýšľaj. Vy ste jedinečný párik ktorý si svoju cestu vyberá sám. Mám v okolí aj opačné prípady, že spolu chodili od strednej školy a vydržalo im to, zobrali sa a sú už mnoho rokov šťastný :-) Keby ti položil takú otázku odpovedz mu podľa srdca! A ešte ti chcem povedať, že nič na svete nie je 100%. V každom rozhodnutí je vždy malý risk. Preto je to pekné. 100% - tná istota by bola nudná.

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

21.12.2006

tak ešte - najprv by si mala vnútorne zistiť, či tú svadbu vôbec chceš a potom zvažovať dilemu akú. My sme mali svadbu v kostole s videom a super fotkami ale posedenie bolo neformálne v rifliach. Ukazovať je čo a spomínať je tiež načo. Mali by ste to spraviť podľa vašich pocitov. Každá varianta je super, len nie každá vyhovuje všetkým. ja som rozmýšľala, že zdrhneme so svedkami preč ale potom som si to rozmyslela, pre rodičov je to predsa len tiež dôležitý deň aj keď povedia, že by im to nevadilo. Nám to tiež hovorili, ale po svadbe sme sa dozvedeli, že by im to potom bolo ľúto, nevidieť svoje dieťa v takej krásnej chvíli

Odpovedať

martina25 martina25

21.12.2006

Ahoj, ja som chodila s ex 5 rokov, on rozprával o svadbe, ale ja som mala podobné pocity ako ty, mala som ho veľmi rada,rodičia sa poznali atď.. ale bolo tam niečo, čo som nevedela vyjadriť....až kým som nestretla môjho súčasného snúbenca, vtedy som pochopila, že to je ten pravý...každý ma odhováral, že zahadzujem vzťah, istotu, dobrého chalana, ale láska bola silnješia...po dvoch týždňoch som vedela, že sa za neho chcem vydať...po dvoch rokoch ma požiadal o ruku a v septembri 2007 máme svadbu a je to láska na 100%...tak ti držím palce...

Odpovedať

kici kici

21.12.2006

Ja som velmi dlho verila, ze moj byvali je ten pravy. Mali sme vela spolocneho, spolu sme skoncili vysoku skolu a nasli si zamestnanie v rovnakej firme ale ked som stretla svojho o nedlho manzelika tak nebolo o com debatovat. Jednoducho ako blesk z jasneho neba som vedela, ze to to je moj buduci manzelik. :-D

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

21.12.2006

martina 25 máme úplne rovnaký osud :-) vo vzťahu, len ja som mu podľahla skor :-N (myslím, že ma skôr ukecal na svadbu) Veľa šťastia s drahým a kráááááásnu svadbu ;-)

Odpovedať

martina25 martina25

21.12.2006

Ďakujem...aj ja ti prajem, ale aj všetkým babám na tomto fóre, aby Vám LÁSKA vydržala po celý život.....a ešte tým, ktoré nie sú vydaté, vydarenú a nezabudnuteľnú svadbu.... :-) :-) :-) :-) :-) :-)

Odpovedať

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

21.12.2006

tak mi z toho vychadza ze sa nemam vydavat, ale cakat na to, ze pride niekto iny a ked ho uvidim tak hned budem vediet ze sa za neho chcem vydat.. :-(

Odpovedať

leilanni leilanni

21.12.2006

kajik - právě proto, aby sis tohle nemyslela, jsem napsala svůj příspěvek...

Odpovedať

kajik1388 kajik1388

Autor diskusie

21.12.2006

no ja neviem....aj som rozmyslala ze ako vianocny darcek mu dam moj prsten zabaleny do krabicky...uz ho tolko krat odo mna pytal a nechcela som mu hodat, ze naco.... lebo som vedela ze podla neho by mi vybral prsten...ale neviem ci je to dobry napad.

Odpovedať

luciferova luciferova

21.12.2006

neviem kajik, ale mala by si sa riadit podla seba a nie podla statistik. to je jedna vec. no a druha vec - cakaj teda na toho praveho, ale co ak sa ho nedockas a zistis, ze si sa mylila a navzdy budes lutovat, ze si nechala odist spriaznenu dusu, ktoru, ako vravis, milujes. sakramensky si to premysli. ale zapoj aj srdce. nemyslim, ze to, ze je to ten pravy, sa ti bude snivat alebo sa ti to premietne nad hlavou alebo nieco podobne. neviem, ci taky 100% -ny pocit presvedcenia existuje. preto premyslaj inak, mozno tak, ako som vyssie pisala. mysli farebnejsie, postav proti sebe klady a zapory. no a hlavne si odpovedz na otazku, ci s tym clovekom tuzis vychovat svoje deti a chces s nim zostarnut... ;-)

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

21.12.2006

Kajik kde si zobrala to čo si napísala v príspevku o 10:50? Viaceré včetne mňa sme ti písali že to u teba vôbec nemusí byť tak. Máš sa riadiť podľa seba.

Odpovedať

kici kici

21.12.2006

kajik hlavne ty musis vediet co citis. Skus sa zamysliet nad tym preco sa nechces vydavat, preco mas o tom pochybnosti. Nedaj sa do nicoho natlacit na silu lebo to tak chce okolie. Musis to chciet hlavne ty.