Je to "len" kriza?

Ahojte, som tu nova, kedysi som sem zavitala a citala nadsene prispevky okolo svadby a tesila sa s vami...Vobec nepisem na ziadne fora a diskusie ale som tak nestastna, ze uz neviem co robit...a toto je asi taky zufaly pokus precitat si, ze este nic nie je stratene...minimalne od tych, co uz co to zazili...Ako zacat, s priatelom sme spolu 4,5 roka...obaja mame 26 rokov..byvame spolu 3 roky...Posledny mesiac aj vyse mame asi krizu...je mozne, ze zacala v mojej hlave a tak bol mesiac o tom, ze som sa stazovala, vycitala, plakala, mala rozne vystupy, spominala rozchod, balila sa domov...cakala kedy konecne mi povie nieco pekne...kedy ma objime..ani sex sme dlho nemali pocas tohoto celeho, i ked ano nasli sa dni a bolo to super...ma toho v praci vela, je velmi zodpovedny, sikovny cielavedomy...a postupne sa dostat k svojmu cielu..teraz ho caka nastup do novej prace...chcel sa cosi poucit a pripravit ale nema ani kedy...ja pracujem tiez, koncim teraz dve skoly naraz, tiez toho nemam malo a viem, ze nie vzdy som bola prijemna...este pred tym mesiacom, ked som sa pytala, ci je vsetko ok, vyzeral, ze naozaj nevie, co by nemalo byt, ze trapi ho akurat, ze ja nie som spokojna...lenze nedala som si pokoj a stale rypala a vycitala, ze ma uz nechyti poriadne a ako to bolo "predtym" ...viem, ze zalubenost vyprcha...a to som ju snad citila cele tri roky...vychadzali sme spolu krasne, byvanie bolo jedna radost a nemame ziadne problemy zasadne...zhodneme sa na vela veciach, snazime sa travit spolu cas...lenze ja mam pocit, ze ma uz nema rad...ked som mu toto omielala, tak povedal, ze to nie je pravda...(nikdy nebol na reci,vzdy skutky), to bolo to, cim ma dostal...len teraz sa ma uz nedotyka ako kedysi...nevidim, ze sa na mna strasne tesi...ze ma chce objimat a napisat peknu sms, ci mail...este vo februari mi take pisal..len tak a vzdy som bola nadsena z toho...neviem, ci som to cele neprepiskla tym, ako som stale vsetko riesila a odchadzala, co ma vzdy zadrzal a potom ale povedal, ze uz je psychicky unaveny z mojich odchodov...ci si nakonec nepovedal, ze ma uz ani nechce...a potom uz mam aj paranoje, ze je v tom ina...a uz chcem zacat riesit to ale to uz nechcem...neviem ako prekonat v pokoji tento chlad...mam sa ucit na statnice a nevladzem...Velmi moc vam dakujem, za kazdy jeden nazor!
Odpovedať
1
2
mozno trosku na upresnenie aby som nevyzerala ako sibnuta...chyba mi ta neha a dotyky...tesenia sa na mna, ked este len ide do prace a pise ako sa uz nevie dockat, kedy budeme spolu...chodi teraz s kolegami kade tade...citim sa jednoducho strasne odsunuta a taka odcudzena...ze sa nezaujima o mna a tak...snazim sa teraz sa nevypytovat a uz vobec nemat pripomienky...neriesit nic, s usmevom vsetko brat...robit si svoje veci ale keby sa aspon zaujimal viac...naozaj sme sa uplne otvorene porozpravali a v klude...bez emocii a vycitiek a ze proste nevie, co ma robit...ze vzdy mu bolo vycitane daco a ze moje spravanie je strasne nepredvidatelne, raz poviem ako ho budem podporovat napr v cviceni a potom ked ide cvicit sa odujem alebo co...ano priznavam, ze viem byt ako med a potom zrazu som asi ako furia...strasne sa chcem citit milovana a uzasna...a viem, ze tym co som robila som docielila opak...:/
Odpovedať
Profilova fotka
Ano moja, je to len kriza, ale trosku si ju zacala aj ty... myslim, ze je to tym, ze aj on aj ty toho mate vela, skus teda urobit prvy krok ty, uvar nieco, otvor vino, urobte si pohodovy vecer, nemusite sa ani o nicom rozpravat lebo ziadny problem na vydiskutovanie nebol, uvidis ze ked uvidi ze aj ty mas snahu vrati sa to tam kde to bolo... lebo tuto nieje nejaky vazny problem, len to ze mas pocit ze sa ti nevenuje, tak urob nieco pre to aby sa nemal cas venovat niecomu inemu, aspon na chvilku ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
@veronkav ahoj, možno by si ty mohla skúsiť mu napísať alebo ho objať, chytiť alebo čo... z toho celého mi to príde akoby len o teba išlo a oňho nie... možno aj on sa chce cítiť milovaný a úžasný... neviem,... mne to tak pripadá že riešiš iba seba a jeho v podstate ani nie, len chceš aby robil to čo do teraz aby si si pripadala výnimočná, ale to musíš aj ty robiť preňho... možno naozaj to celé vzniklo len v tvojej hlave...bez urážky, viem čo hovorím, mala som aj ja také obdobia keď som bola mladšia, že keď už mi 2 dni nepovedal že ma ľúbi, tak už som všelijaké scenáre katastrofické vymýšľala hodné oscara, a pritom nebol dôvod... skúste sa porozprávať, možno ešte nie je nič stratené, veď aj to je dôkaz že ťa nenechal odísť nie ? ťažko sa radí , keď vás nepoznám a z pár riadkov to nik neviem povedať.... veľa šťastia
Odpovedať
Profilova fotka
ahojky :) prečátaj si knihu 5 Jazykov lásky a určite Ti pomôže ... treba vnímať nie len svoj jazyk lásky ale aj toho druhého a budeš spokojná :) veľa šťastia... a netreba vyčítať.... hádať sa. .treba ho podporiť v novej práci .. zbytočne si robíš stressyy.. drž saaaaaaa :)
Odpovedať
no je mozne, ze to tak vyznieva a tiez uz som si spytovala svedomie..ci nie som moc egoisticka...aj som upratala, navarila, masaz mu urobila, napisala pekny mail, ktory mal aspon vcelku peknu odozvu...lenze po tyzdni ked som nevidela velke vysledky, som nanho vybehla ako sa "az" tyzden snazim a on vobec...on povedal, ze nasilu sa ma chytat nechce...a ked uz ma v posteli objal, mala som poznamku typu, to aby sa nepovedalo...jaj hlupa som no...je pravda, ze stale cakam, kedy aj on zacne s nejakou viditelnou snahou..lebo pomaha mi, urobi vselico pre mna len samotny fakt, ze nema potrebu sa ma dotykat beriem priserne citlivo...a to som precitala aj knihu 5 jazykov lasky a vela veci pochopila...
Odpovedať
malickakika akurat som to tu spomenula, tu knizku :)
Odpovedať
Je to len kríza- máte toho obaja veľa a už vám to prerastá cez hlavu. Skús trocha zvoľniť, usmiať sa, spýtať sa ho, ako sa mu darí, podporiť ho, trebárs aj v tom cvičení, hlavne mu nič nevyčítať a nedusiť ho. Viem, že je to ťažké, ale podporu potrebuje aj on a možno sa cíti ako ty, len o tom nehovorí. Pevné nervy! :-)
Odpovedať
po precitani tej knihy, som vela veci videla inak a vela plakala, ze chudacisko moj ako sa snazi a ja to nevidim a naopak..lebo kazdy to inak davame najavo...lenze musim sa priznat, ze tym ze mam toho vela, nemam moc cas na nejaku zabavu...a on mam pocit, ze si stale dakam chodi a ze mna k zivotu nepotrebuje...tak ako ked mi hovorieval ako ho nebavi chodit bezo mna napr do lesa...a som strasne analyticky typ a v tomto pripade ozaj na skodu...
Odpovedať
Profilova fotka
Toto poznam tiez sme si tym presli a mohla som za to len a len ja.. presne ako baby pisali skus sa na neho tesit ty viac, pis mu sms, hovor mu ze ho lubis a ze si ho vazis, uvar mu kavu rano alebo ccokolvek sprav aby aj on videl, ze ti na nom zalezi. Ak ta chlap naozaj lubi tak je to ako hora, ako sa do nej vola tak sa z nej ozyva. Brad Pitt raz napisal, ze zena je odrazom svojho muza ale nie je to len tak :) treba sa "odrazat" navzajom :) ak ta lubi pomoze to...no a ak nie, tak aspon zistis...
Odpovedať
a dakujem vam!! :) kazde slovko ma nakopne...a ked bude najhorsie, budem si to dookola citat :) ja tu mam za tuto dobu poprecitavane snad vsetky prispevky ohladom nejakej krizy...a bola som z toho uz tak zmagorena (aj som este), ze som si vsugerovala ze ma uz nema rad...a ked citam, prispevky, kde ustali to, ze ich priatel podviedol atd...no mat taku trpezlivost
Odpovedať
Profilova fotka
Myslím, že ti presne povedal, čo v tom je - psychicky unavený. A ako normálny chlap hľadá úniky. A bude ich viac a viac. Potrebuje slobodu a voľnosť a nie výčitky a "jízlivé" poznámky. Vždy platí základné pravidlo, že nikto nevie čítať myšlienky. A chlapi zvlášť. Ani nechápu reč tela a tón hlasu. Ak bol vždy skôr na skutky, o to to máš zrozumiteľnejšie. Zbytočne budeš do neho rýpať, alebo viesť s ním dlhé debaty. Jednoducho zadefinuj problém - máme krízu - a on nájde riešenie. Výhodné pre neho a z lásky k tebe ak výhodné pre teba. Vôbec sa toho neboj a nekomplikuj si situáciu. Ak je chlap unavený, nebude chcieť sám od seba sex. A ty mu dávaš dôvody, prečo to nie je. Pretým bolo predtým a teraz je to inak. Vždy po nejakom čase to bude inak. A v podstate je to o tvojom postoji. Budeš robiť scény a "vhodne" komentovať - bude ti unikať a začne ti to vracať. Podvedome. Budeš chcieť od neho postoj a riešenie - bude to robiť a milovať ťa ešte viac, lebo má pocit potrebnosti a dôležitosti. Budeš od neho vyžadovať hlúposti ako zamilovaná pubertáčka, budeš pre neho otravná, nepríťažlivá a večne nespokojná. Jasne mu povieš, ako sa citíš, bude robiť všetko pre to, aby sa to zlepšilo. Ver - to najjednoduchšie a nekomlikové je vždy najlepšie. A ešte jedna vec - nečakaj zázrak ihneď. Aj ty si musíš na novú situáciu navyknúť. Tiež nie si ideálna a zrejme si aj preťažená, keď končíš 2 školy naraz. Napadá ma však otázka, čo bude, ak medzi vás príde najväčší stresor - deti. Držím ti palce, aby si robila rozumné rozhodnutia.
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj, nechcem ta urazit, ani nic podobne, lebo ta nepoznam, ale ked som si to precitala, tak cele to na mna posobilo, ako keby bol vacsi problem na tvojej strane. Nemozes ocakavat, ze vsetko bude vzdy 100% super, aj ked to tak roky bolo. Jednoducho mate teraz krizu, ale myslim, ze si dost narocna :-N (vsak ako kazda z nas). Mozno aj mne by preplo (ako zene) z tvojich castych odchodov, vycitania, z bombardovania..... chlap je tiez len clovek, a toto by veru nevydrzal kazdy. Z toho co pises, ta ma skutocne rad, ved ste tak pekne dlho spolu zili...... no nehladaj chybu v nom, ale skus najprv u seba...preco si sa dostala do tejto situacie? si nespokojna s nim alebo so sebou? nie si si ista nim ci sama sebou? co robis preto, aby sa citil respektovany? mozno toto je cas, kedy by si mohla skumat svoje vnutro, pocity, emocie, postoje, atd atd......zapracuj na sebe, lebo toto sa moze vratit kedykolvek, a moze to dopadnut horsie :-S Daj mu cas, netlac nanho, lebo spravis presny opak. Nechaj mu aj kamaratov, ved sa potrebuje odreagovat, lebo mu zasibe :-p A urcite nema ziadnu inu. Mozno ju mas iba ty vo svojej hlave ;-) Ved aj tie dotyky a blizkost pride opat, ked bude vsetko opat vyriesene, zodpovedane, ked bude znova atmosfera plna dovery, respektu a lasky. Okrem 5 jazykov lasky, odporucam od toho isteho autora knihu : To keby sme vedeli pred svadbou . SUPER !! su tam aj otazky na konci...otvorte si vinko, pivko, a pekne si preberajte otazku za otazkou...... toto je fakt iba kriza, no snaz sa, aby z toho bola len docasna kriza a nie definitivny koniec. Drzim palceky x-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
ahoj viem velmi dobre ako sa citis,
Odpovedať
Profilova fotka
Ej toto mi pripomenulo mňa pred pár rokmi... Vtedy to skončilo tak, že som odišla... Potrebovala som stále ten pocit, ktorý ty opisuješ, môj ex mi pri rozchode povedal - Miloval som ťa najviac ako som vedel. Je to veľká pravda, každý miluje inak a dáva to aj inak najavo. Čo pre neho je vrchol citu, pre teba môže byť nedostatočné a potom sa ľudia bohužiaľ aj rozchádzajú. Ja mám teraz muža, ktorý mi aj po rokoch dáva pocit ako na začiatku a to tým, že pre mňa sú jeho prejavy lásky dostatočné, nič mi nechýba. Treba sa o tom porozprávať
Odpovedať
@veverickav mas pravdu...tazko sa to priznava ale mozno predsa len nie som si ista sama sebou a zistila som, ze to poblaznenie raz pomine a vnimam to tak, ze ho poblazni ina, nova zaujimavejsia a tak vyzadujem a docielujem opak...pricom viem, ze on je otvoreny a ferovy, dakedy az tak, ze si vravim, ci je z tejto planety...ale aj tak podozrievam a myslim, ze to je vo mne...take dva tyzdne niekde mimo vsetkeho by mi prospeli...snad po tej skole...:) ale moc ti dakujem na nazor...myslim, ze si to dost presne vystihla :)
Odpovedať
po pravde som prekvapená, že nepobalil nakoniec svoje kufre on ... mala si inak "sľabú" chvíľku asi ...
Odpovedať
@monka635 no to som si aj ja uz povedala...ze nie kazdy je taky dobrak a trpezlivy...ved ma to mrzi a velmi...vzdy mi tak krasne daval najavo aka som dolezita a ja som si to aj vazila...ved tiez som sa pekne spravala...a vzdy vravel, aka som dobrucka a milucka a ze preto je taky a potom prislo toto...mal toho viac a ja som mu proste nedopriala cas, ktory potreboval, neprejavila som sa prave trpezlivostou a teraz pykam za to v podstate...
Odpovedať
@veronkav tak ale ak prejavíš nejakú ľútosť, tak by to malo zabrať si myslím a chvíľku proste na neho netlačiť
Odpovedať
K tomu mi napadol krásny vtip: Manželka vyčíta svjmu mužovi, že ju už nemiluje, že jej to už dávno nepovedal, ako ju má rád.... a muž jej hovorí: "Však som ti to povedal, vtedy... pred 20timi rokmi - pred oltárom." A žena zase začala, že je to predsa už dávno a muž ju preruší a hovorí -"Keď sa niečo zmení, dám ti vedieť" :))) Inak ti úplne rozumiem, pretože ja mám doma to isté - ja som bozkávací typ a moj muž s teleseným kontaktom dosť šetrí. Strašne ma to zožieralo, trápila som sa, plakala som, vnucovala sa, vyčítala, všetko márne. Neviem či poznáš knižku Robin od Zdeny Frýbovej - je to primárne o psovi, ale obsahuje to tiež medziľudskú linku, ktorá mi otvorila oči. Píše tam, že nič nedokáže otráviť muža viac, ako ženská, ktorá sa vnucuje. Ktorá vyžaduje pusinky, ktorá nedá mužovi priestor na iniciatívu, na to, aby svoju ženu dobýval. Priznám sa, že som sa "stiahla", prestala som sa po chlapovi vešať zakaždým, keď som chcela pusu a čuduj sa svete, začal s tým chodiť on. :)) Takže na neho netlač. Nechaj mu priestor, vyjdi si s kamoškou, maj svoje záľuby, nevešaj sa mu na krk, nehuč do neho, že ťa už nemiluje, pretože keby ťa miloval, bla bla bla. Čím menej ho budeš otravovať, tým viac mu budeš chýbať :)
Odpovedať
Profilova fotka
Ked som citala tvoj prispevok, mala som pocit, ze to napisalo moje druhe ja. Presne castokrat aj ja vnimam nas vztah...tiez sa casto trapim a pritom asi ani nie je az tak dovod. Ale uplne uplne ta chapem. Tiez ma stve, ze uz mnoho veci nie je ako na zaciatku a mam pocit, ze ja to ako na zaciatku stale citim. A my sme spolu 9,5roka a stale sa citim zamilovana ako na zaciatku a mam niekedy pocit, ze on to uz tak neciti, ale to su chlapi. Vedia sa velmi nadchnut pre nieco nove a potom to pomaly vyprcha, ale neznamena to, ze uz ich to nebavi alebo to nemaju radi, len proste uz do toho nevkladaju tolko nadsenia. Mne castokrat pomohlo, ked som sa vyrozpravala mamine alebo kamoske a uz pocas toho rozpravania som zacala mat blby pocit, ze co to vlastne riesim a kde vidim problem...skus to aj ty a uvidis, ze to nie je take zle. Tiez mi chybaju zamilovane smsky a basnicky, ale rokmi som pochopila, ze vynucovanie nikam nevedie a ze vlastne by som po nom aj tak z toho nemala radost. To je proste vztah po rokoch...je iny. Ale je pevny, stabilny, postaveny na krasnych pevnych zakladoch a tak ho treba vnimat. Aj ked to nie vzdy je lahke. Drzim palce a skus byt viac easy. To je to, co chlapi najviac potrebuju. Zenu ci priatelku ktora neriesi a je v pohode. Len skoda, ze v tomto sme od nich az tak odlisne a priroda sa neda kazdy den oblbnut...:)
Odpovedať
@calvera25 neverim vlastnym ociam, ze knizku Robin pozna a cital aj niekto iny okrem mna :-D
Odpovedať
@matul je to jeden z najväčších pokladov mojej súkromnej zbierky :) Ako decko som samozrejme vnímala iba tú "psiu" líniu príbehu, až pred časom som sa k nej zas vrátila, paradoxne v dobe kedy som zas bojovala s pocitom, že "už to nie je ono" a veľmi mi to pomohlo :)
Odpovedať
@calvera25 musim si tiez oprasit ten pribeh, milovala som ho ako dieta.
Odpovedať
Ak chces byt milovana miluj ale bez vycitiek, a prilis velkych a castych zmien nalad, takych ludi nikto nemusi. Priatel ma dost v praci, nie ze este pride domov a ma pocuvat nareky, skus si zobrat zeby si bola na jeho mieste..Prilis iniciativy skodi, nechaj mu priestor na searealizaciu, urobi co bude chciet a kedy bude chciet, iba vtedy je to o laske, nie ze niekomu budeme vnucovat myslieny, slova, skutky..Tu knihu 5jazykov lasky odporucam..1 Slova uistenia, 2 pozornost-pocuvat toho druheho , 3. necakane darceky prekvapenia.. 4. skutky sluzby, 5.fyzicky kontakt..to je kniha v skratke..urcite v nej najdes to co by si mala zmenit resp. nerobis a mohla by si aby si lasku udrziavala..
Odpovedať
@ekyna Si zlata dakujem :) Na mne je hrozne to, ze teoreticky to mam snad uplne zvladnute a viem co by som mala a co nie ale to tak tazko ide v praxi...ako aj teraz, som odhodlana, nic neriesim, nepitvem...a teda stoji ma to vela sil...a do toho pride, kam zas pojdu von atd...a veeelmi emotivna som, citliva...a ako si napisala ja mam tiez casto pocit, ze som stale zamilovana...ideme po vonku a stale by som sa mojkala..ako nie nejak infantilne :-) a minule som sa tak odhodlala a s maminu, kedze mame skvely vztah porozpravala...bola to obrovska ulava a to oni prekonali take veci, ktore ja neviem ci by som zvladla...tak s nadhladom ked povie, to je chlap a ja som tiez take robila a ja som sa smiala, ze aj ty mami :-D len prave pod tlakom tych emocii sa to tazko zvlada...a veru na prstoch jednej ruky zratam, kolkrat mi povedal, ze ma lubi ale nikdy som to neriesila...lebo som to citila...zaujem, radost a ze ked som priznala daku obavu, hned pozeral a nezne hovoril ako mi cosi take napadlo...teraz by ho to iritovalo...holt chce to cas, trpezlivost ... a som stastna, ze su aj take, co su spolu 9,5 roka a citia sa skoro ako na zaciatku ...zelam ti nech ste spolu 5krat tolko :)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj, dopredu sa ospravedlňujem za dlhý komentár a veľa čítania :-D veľmi ma tvoj príspevok zaujal, pretože ja som mala pocit krízy pred pár mesiacmi, keď môj snúbenec začal popri práci študovať na VŠ. U nás to ani tak nebolo o tom, že by mi nenapísal, lebo písal a píše mi stále keď je v práci, teda ak stíha, vzhľadom na to akú má prácu, ale nájde si čas napísať mi niečo milé, hoci len otázku, že čo robím, beriem to ako záujem o mňa. Náš problém bol v tom, že sme sa dokázali pohádať na nejakej úplnej somarine, zbytočnosti, ktorá za to ani nestojí (teraz sa to tiež síce stane, ale už viem príčinu toho podráždenia, tak už to nevnímam ako krízový stav). Príčina toho všetkého bola to, že on začal na VŠ a ja VŠ práve končím. On k tomu všetkému začal študovať dosť ťažký odbor a pri práci, robí na smeny, 23 smien na mesiac, dovolenky má len 19,5 dňa na rok, takže bieda...z toho proste vyplývalo, že nie len samotné štúdium a nároky profesorov (zadania, zápočty atď. atď) bolo pre neho stresujúce, ale aj neustále výmeny smien s kolegami a následne nadrábanie danej smeny, kvôli tomu, aby mohol ísť každý piatok do školy. Bolo (a stále je) to pre neho veľmi frustrujúce. Moja strana bola zas taká, že som písala diplomovú prácu a dostala som "úžasnú" školiteľku, ktorá mi robila problémy, stále menila svoje nároky na prácu, vždy chcela niečo iné, takže som prácu prepisovala, prepisovala a čas sa stále krátil a čím ďalej, tým viac som bola nervóznejšia, či vôbec stihnem prácu odovzdať do termínu, či nebudem musieť ísť na štátnice potom v auguste a tým pádom naraz plánovať aj svadbu, aj sa pripravovať na štátnice, pomedzi to som mala samozrejme skúšky a plus keďže bývame u mojich rodičov, ktorí sa rozhodli prerábať dve izby v dome, ktoré zahŕňalo aj búranie tak aj to nám pridávalo na strese a akejsi nepohode a netreba zabudnúť ani na sviatky, ktoré sú stresujúce, či človek chce alebo nie. Takže ako som už spomínala hádali sme sa na banalitách a ja som mala pocit, že plánovaná svadba sa už konať asi nebude, že to nevydržíme, že sa rozídeme, že to je koniec nášho krásneho 2 ročného vzťahu. Neraz som mu pri hádke aj povedala, že nech so mnou nie je ak mu na mne to a to vadí, nech zruší svadbu a padli aj otázky typu prečo so mnou ešte stále si, načo si ma žiadal o ruku atď. Tiež musím priznať, že som typ ženy, ktorá sa rada "mojká", túli atď., takže som ho s tým otravovala pri telke, pred spaním atď., a samozrejme keď príde človek vyčerpaný o pol noci z práce, prípadne ráno vstával o 4:00 na rannú smenu, tak asi nemá chuť, ani náladu na nejaké mojkanie sa a aj vtedy vznikali konflikty, lebo keď som veľmi naliehala tak bol z toho nervózny a už sme išli spať obaja naštvaní a rozhádaní. Potom som podobne ako ty začala mať nejaké paranoje, že má inú, hlavne aj preto, že to začalo vtedy keď začal chodiť do školy a namiesto toho, aby mi došlo, že to robí stres, tak som si domyslela, že tam spoznal nejakú krásnu a super spolužiačku. Dokonca som sa ho aj spýtala, či má nejaké pekné spolužiačky a síce povedal, že nie, ale nejak ma to nepresvedčilo o tom, že mi hovorí pravdu. Teraz keď na mňa nejak "vybehne", alebo je nervózny viem, že príčinou nie som ja, alebo nejaká iná, ale je to stres z práce a školy a namiesto toho, aby som po ňom začala hučať, hulákať a hovoriť mu, aby so mnou nebol sa snažím zaujímať, čo ho trápi, prečo je nervózny a ukázať mu, že ho plne podporujem a stojím pri ňom v každej chvíli a ono to pomáha, povie mi čo ho trápi a normálne sa porozprávame, ja ho upokojím a na znak vďaky sa dočkam aj toho môjho obľúbeného mojkania, takže sme obaja spokojní :) a už viem aj aké ma spolužiačky :-D jednu som spoznala dokonca aj osobne, keď ma zobral na obed so spolužiakmi.....má (podľa mňa) pár fakt pekných spolužiačok a na otázku "prečo si mi klamal, keď som sa pýtala, či máš pekné spolužiačky?" (samozrejme to nebola uštipačná otázka, ktorá by znela ako výčitka, ale len taký menší vtip" na tú otázku mi odpovedal pohotovo "neklamal som, nemám pekné spolužiačky, si jediná žena, ktorá sa mi páči", čomu moje veľmi nízke sebavedomie síce veľmi neverí, ale je to krásne počuť niečo také :) Takže aj u Vás je to len kríza, ktorá pominie, keď mu namiesto výčitiek ukážeš svoju podporu a lásku a nestačí len ten týždeň, vydrž dlhšie, stále mu ukazuj, že je pre teba výnimočný a on Ti to začne ukazovať po čase tiež :) Držím palčeky :)
Odpovedať
Profilova fotka
Mne povedal drahy na co by behal za fuchtlami v skole ked ma jednu fuchtlu doma :D chlapi su taki no, je to s nimi tazke, bez nich este tazsie ;) drzim palceky :*
Odpovedať
@tally373 dakujem ti za povzbudenie :) zhltla som to jednym dychom ;-) ja verim, ze to prejde, ze sa posnazim a nebudem to brat, ze tyzden skusim a potom vybafnem zas...ak chceme byt spolu "navzdy", co ja naozaj tuzim lebo neviem si lepsieho chlapa inak predstavit, tak musim sa k tomu asi postavit inak...ratat s tym, ze mozno pridu ovela horsie skusky...ako aj tie deti boli spominane a podobne...som ale rada, ze v tom ozaj nie som sama a nemam uplne od veci pocity :) drzim aj tebe palce :) pravda s nimi tazke ale bez nich... :-)
Odpovedať
To keby sme vedeli pred svadbou... nepredávate niektorá? Ako čítam, nám by sa to asi zišlo tiež, ale všetky overené onlineshopy okrem jedného ju majú vypredanú a anglickú verziu sa mi lúskať nechce.
Odpovedať
Profilova fotka
@veronkav som rada, že Ti ten môj príspevok aspoň trochu pomohol a že si si to prečítala do konca, napriek tomu, že to bolo trochu dlhšie :) (ja vždy píšem takéto dlhé správy, maily, príspevky asi napíšem knihu :-D ) Áno, určite prídu aj ťažšie skúšky, na ktoré treba byť pripravený, aj keď si myslím, že na to sa človek asi veľmi nepripraví, lebo nevie kedy to príde, ale treba budovať pevný vzťah a to počas celého vzťahu, aby aj keď prídu nejaké prekážky, aby sme to zvládli ľavou zadnou :) a mám to tiež tak ako Ty, tiež so svojím snúbencom chcem byť navždy, lebo si ani neviem predstaviť kde by som hľadala minimálne takého skvelého chlapa ako je on, nie to ešte lepšieho, v dnešnej dobe je vzácnosť naraziť na dobrého, milujúceho a verného chlapa a som rada, že takého mám a Ty tiež, tak sa ich musíme držať a robiť všetko preto, aby s nami aj oni boli šťastní, nie sa zameriavať len na to, aby sme my boli šťastné :) Prajem Ti veľa šťastia :) drž sa ;-)
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?