Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život pred svadbou

Ako pokračovať vo vzťahu v takejto situácii?

Ahojte slečny a dámy :) Chcela by som Vás poprosiť, aby ste mi povedali svoj názor na to, ako rozmýšľam o svojom (našom) živote. V poslednom času uvažujem nad tým, akým smerom by sa mal uberať môj život v najbližších rokoch. Mám 21 rokov (čoskoro 22) a priateľ bude mať o chvíľu 27 rokov. Sme spolu 4 roky a máme veľmi pekný, stabilný vzťah, ktorý bol preverený mnohými skúškami. Priateľ už dva roky pracuje a má celkom slušný plat na to, že išiel pracovať priamo po škole. Ja budúci rok končím štúdium na VŠ. Riešim niekoľko dilem. Študujem taký odbor, pri ktorom je Mgr. titul príliš nízky na to, aby som sa mohla zamestnať v odbore, ktorý som vyštudovala, pretože prax je veľmi odborná (jedná sa o lekárske vedy). Zvažujem preto doktorandské štúdium. V súčasnosti píšem diplomovú prácu na ústave, ktorý by mi mohol poskytnúť doktorandské štúdium, na slovensku na veľmi vysokej úrovni. Avšak veda na slovensku je finančne veľmi zle hodnotená a doktorandské štipendium nemá ďaleko od minimálnej mzdy. Vzhľadom na to, že do školy denne dochádzam, je to trošku problém. Áno, ako študent mám teraz dopravu zdarma, takže mi nevznikajú žiadne náklady, avšak ako Phd. študent už tieto náklady budem musieť hradiť, bez študentských zvýhodnení. V tomto prípade by možno výhodnejšie vychádzalo nájsť si bývanie v BA, kde študujem a odpadli by mi náklady na cestovanie. Avšak, priateľ pracuje v meste, odkiaľ pochádzam a s prácou je veľmi spokojný, navyše si spoločne prerábame a zariaďujeme byt po starých rodičoch, v ktorom ešte nebývame, ale je to veľmi pekný 3i byt a priateľ sa tam chce čoskoro nasťahovať. Preto ma veľmi ťahá urobiť si prioritu z budúceho rodinného života pred vedeckou kariérou, aj keď som bývala veľmi ambiciózna a darilo sa mi v tom. Možnosťou je nájsť si Phd. miesto na univerzite v mojom meste, prípadne si spraviť pedagogické minimum a učiť, alebo sa zamestnať v úplne inej profesii, pri všetkých týchto možnostiach mi to vychádza výhodnejšie, ako pokračovať v Bratislave. Ďalšou vecou je spoločné bývanie. Ja bývam zatiaľ u rodičov (u mamy s jej manželom), ich vzťah veľmi nefunguje a aj to ma ťahá trochu preč z domu. Ako som už vyššie písala, priateľ sa plánuje sťahovať do bytu. Nechcem sa úplne zo dňa na deň odsťahovať od rodičov, predsa len, mame ešte pomáham pri starostlivosti o mladších súrodencov, ale chcela by som niekoľko dní v týždni byť u neho - navariť mu, tráviť čas spolu, plánovať a podobne. Predsa len, keď každý bývame u rodičov, tak musíme pomáhať aj doma a to značne znižuje množstvo času, ktoré môžeme stráviť spolu. A taktiež sme spolu už dosť dlhý čas, tak sa nám obom žiada posúvať sa niekam ďalej. Čo sa týka financií, moji rodičia už dlhé roky na mňa nemajú takmer žiadne náklady, tým že do školy dochádzam a ešte aj brigádujem, tak si hradím náklady na seba sama (všetko oblečenie, obuv, stravu počas dňa, moje hobby a aj nejaké výlety). Rada by som aj priateľovi finančne vypomohla, keď by sme spolu bývali, aj keď nie veľkými sumami na energie a veľké prerábky, ale potraviny, kozmetiku a bežné veci dennej potreby by som zvládala. Ďalšou dilemou je plánovanie svadby, detí a spoločného života. Možno niekomu prídem moc mladá, ale v živote som musela riešiť také situácie, že som vždy bola omnoho ďalej ako moje rovesníčky. Priateľ by chcel mať prvé dieťa do 30ky. Ja som sa kedysi trošku bála, že sa nejak nestretneme v rodinných prioritách pre náš vekový rozdiel, ale posledný rok dva si to viem celkom dobre predstaviť. Nemáme to ešte nejak do detailov poriešené, že kedy svadbu a kedy deti (hlavne pri tých detičkách sa to nedá úplne celkom ovplyvniť, ale dúfame, že sa nejaké podaria). Mne lekári zo zdravotných dôvodov doporučovali mať deti čo najskôr, ale nikdy som sa nechcela nejak bezhlavo hnať. Myslím si ale, že svadbu by sme mohli mať kľudne po tom, ako zoštátnicujem. Čo sa detí týka, ak by som išla na Phd. štúdium, nebolo by to pre plánovanie dieťaťa moc dobré - už teraz viem, že je to veľmi náročné, stresujúce, často v infekčnom prostredí a s vysokými pracovnými nárokmi a nepochopením zo strany profesorov. Asi som to napísala celkom komplikovane, ale verím že každá rada a pohľad od Vás mi moc pomôžu sa nejak rozhodnúť a vyskladať možnosti tak, aby to bolo čo najlepšie :) Ďakujem
Odpovedať
@floretine ahoj cele ked som to precitala je to zaujimava situacia pochopila som ze priatel sa odstahovat do blavy nechce pretoze ma vo vasom meste dobru pracu sama si pisala ze dobre platenu takze bolz by skoda opustat zamestnanie plus vam tam zariadzuje byvanie ale preco sa nechces pdestahovat hned ked doma je to take ale je? Uz ste spolu dost dlho a sama si poloz otazku co je dolexitejsie pre teba dokoncit vysoku skolu dochadzat do blavy alebo sama sa tam prestahovat na ukor vztahu alebo skoncit skolu na ukor vztahu? Chces teraz mat deti manzela byvanie alebo skor skolu pracu karieru? Mam 21 tak ako ty ale ja som po skole isla robit rozhodla som sa pre rodinu mame 9 mesacnu dcerku a v septdmbri svadbu urcite by som to nemenila ale neviem aky typ si ty ale mam pocit ze ty by si chcela aj to aj to
Odpovedať
@lulu_2323 Ahoj, ďakujem za reakciu. Nejdem bývať hneď, lebo cítim zvláštnu povinnosť voči mame jej ešte pomáhať so súrodencami. Manžel jej moc nepomáha a úplne sama to nezvláda, lebo ešte aj chodí do práce. Ako vravím, je to veľa veľkých rozhodnutí. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
z mojej strany ti mozem povedat ze podla mna urobit dobre ak si das na prve miesto priorit rodinu. Ak planujes spolocne byvanie, svadbu a dieta. Tak popri skole a budovani si kariery by si to urcite nemala jednoduche a materstvo by sa ti urcite posunulo minimalne na 30, co je podla mna uz najvyssi cas. A po pravde v dnesnej dobe mam pocit, ze ludia bez vysokej skoly maju mnohokrat lepsiu pracovnu poziciu a lepsie financne ohodnotenu ako s vysokou skolou ;)
Odpovedať
Ahoj, mozno ti budu mnohi hovorit aby si uprednostnila rodinu a naco ti je vysoka skola a bla bla...dnes ma kazdy vysoku skolu bla bla... Uplne rozumiem tomu, ze chces ist na PhD. a predsa keby ze nepojdes ta to mozno bude stale trapit a je to asi aj pre tvoj odbor dolezite. Moj pohlad: Urcite este rok pockaj kym skoncis Mgr. a mozes mamke pomoct so surodencami, len si zase uvedom, ze nieje to az tak tvoja starost, ved predsa aj ked budes byvat mimo tvojho rodicovskeho bytu, ked budes moct - pomozes, nemozes sa zas kvoli surodencom obmedzovat, pochybujem, ze si si ich vydupala ;) Po dalsie, ak chces zostat s priatelom a dokoncit si studium tak by som na tvojom mieste dochadzala a ked vravis ze priatel dobre zarobi, tak to urcite nejak zvladnete. Vydat sa mozes kludne pocas vysokoskolskeho studia, ved deti nemusite mat hned ! A aj ked sa po (napr) dvoch rokoch nejake baby vyskytne budes to proste riesit potom ! A mozno to bude jednoduchsie ako si si predstavovala...ale do BA by som sa nestahovala, az tak by si to studium obetovat nemala,ale urob kompromis :)
Odpovedať
Profilova fotka
Ja bud. rok končím Mgr. a môžem za seba povedať, že nikdy by som neuprednostnila školu pred rodinou a manželom. :-D Mať VŠ je fajn, hlavne kvôli titulu, ale ani ten ešte nič nezaručuje. :)
Odpovedať
@ludmilka15 ani ja by som neuprednostnila, a ani nikomu by som to neradila, keby ze studuje na krajcirskej na vysnom konci. Ak chce byt niekto pravnikom, tak asi to bez vysokej skoly robit nebude, a ani nemoze. Ak chce byt niekto kozny doktor, taktiez to robit bez VS nemoze. Ale ak niekto nieco moze robit aj bez VS - napr kadernicka si robi VS len preto aby mala titul a aj tak bude do konca zivota strihat, tak jej ta VS je asi fakt zbytocna...
Odpovedať
Profilova fotka
@martinkas17 Počula som už o x ľuďoch, ktorí majú VŠ a nenašli si prácu vo svojom odbore. A robia buď niekde v obchode alebo vo fabrike. A myslím tým normálnu VŠ, nie typu kaderníčka si išla robiť školu kvôli titulu. :-)
Odpovedať
@ludmilka15 takych pozna kazdy ved tych je cela republika pointa je inde...poukazovala som na to, ze ak je dalsie studium potrebne k tomu co chce robit CELY ZIVOT tak nech si ho urobi...a nebude studovat pri troch detoch v 40tke a bude trpiet cela rodina
Odpovedať
@martinkas17 ahoj, no ja práve neviem, či to chcem robiť celý život. Áno, síce mi to ide, som v tom úspešná, ale je to veľmi stresujúce a veľmi náročné. Vôbec to nie je také, že idem na ôsmu do práce a o štvrtej mi padla, je potrebné neustále sa vzdelávanie, kongresy, veľakrát treba ísť do labáku aj cez víkend. To chodím aj ja a to ešte len robím diplomku. Na tých ľuďoch čo tam sú vidím, že moc nemajú život, málo z nich má partnerov, s mnohými sa partneri rozišli kvôli nedostatku spoločného času, deti tam nemá ani jedna baba. Ďalšou vecou je dochádzanie, to je veľmi časovo náročné, to aj keby som končila o tej štvrtej poobede dajme tomu, domov prídem najskôr o siedmej večer a potom ráno zase o dve tri hodiny skôr sa chystať a vstávať, ako moji bratislavskí kolegovia. Niekedy vidím viac proti ako pre, ale zas, veda je úžasná vec. Fakt neviem..
Odpovedať
@martinkas17 @ludmilka15 @matildusa Ja určite tú vysokú školu dokončím, veď som už skoro na konci a nikdy som nemala nejaké problémy so štúdiom, ide mi skôr o to, či sa chcem ďalších 5 rokov stresovať. Kedysi som to brala ako samozrejmosť, mala som veľké ambície ale poslednou dobou začínam mať pocit, že v živote sú iné veci dôležité. Ako som už písala, ak by som išla na Phd., tak tam dieťa nehrozí, absolútne tam pre to nie je pochopenie.
Odpovedať
ja ti môžem z vlastnej skúsenosti napísať, že akokoľvek dopodrobna si to naplánuješ, život si to zariadi sám .. ja som plánovala dokončiť školu ako 22-ročná, ísť do práce, odrobiť niečo, vydať sa a mať deti, najviac by sa mi páčili 4, ako sme my so súrodencami, a to ešte do 30tky.. no stačila jedna autonehoda, život sa mi doslova prevrátil naruby, školu som nedokončila, nastúpila na inú (perspektívnejšiu), ktorá mi išla zo začiatku ťažšie, do toho zdravotné problémy a dopracovala som sa k tomu, že tento rok budem mať v lete 27 rokov, už dávno necestujem zadarmo, v sept. svadba a bývať budem mimo BA, takže každodenné dochádzanie a začnem posledný ročník na VŠ (študujem v 2 cudzích jazykoch), odrobené nemám ešte nič a ak prvé dieťa stihnem do tej 30, si môžem gratulovať.. škola ťa podľa mňa počká, dokončiť sa dá aj neskôr, ja som večný študent, ale vzťahy a rodina, to je prvoradé.. ja som najprv so všetkým chcela počkať po škole, ale osud si to zariadil inak a teraz sa "plieskam" po čele, že som chcela čakať do konca školy, to by sme už obaja nezvládli asi :-) ja zastávam názor, že nakoniec všetko bude tak, ako má byť a veľmi už takto dopodrobna neplánujem, lebo stačí naozaj okamih a skončíš úplne inak a v inej situácii, o akej sa ti možno ani nesnívalo :-) ale keď má človek určené priority, všetko ide podľa mňa ľahšie
Odpovedať
a čo na to tvoj priateľ? keď píšeš, že by chcel dieťa do 30tky a ak by si nastúpila na PhD. štúdium, tak ďalších 5 rokov dieťa nehrozí...tiež sa mi nezdá, že by si s týmto bola celkom stotožnená. Tiež si myslím, ako píše vyššie zuzuliennka, že škola ťa počká a kariére sa môžeš venovať aj neskôr...študovať sa dá aj v 40tke, ale so zakladaním rodiny je to už ťažšie.. ja som tiež vyštudovala odbor, v ktorom je nevyhnutné sa neustále vzdelávať a keď som to prerátavala, tak mi ideálny čas na dieťa nevychádzal nikdy...resp. najskôr po 35ke..a to som začala hneď po škole, aktuálne mám rozbehnuté hneď 2 dlhodobé vzdelávania... a už ma kope bábätko v brušku :) je pravda, že sa mi štúdium natiahne o niekoľko rokov, ale musela som si stanoviť priority a aj keď ma práca baví a rada by som sa v nej posúvala ďalej, väčší zmysel a šťastie môjmu životu dáva predsalen rodina
Odpovedať
Článok sa načítava...
@floretine tak z tvojej odpovede mi vychadza, ze ti to za to nestoji...aj ja som mala vysoke ambicie ako kazde mlade dievca ale po case si uvedomis, co je pre teba prvorade...skus tomu este nechat volny priebeh a nerobit unahlene zavery :) drzim palce
Odpovedať
@floretine Robte veci tak, ako ich citite. Ak ma priatel dobru pracu, pomaly prerabate byt, Ty koncis skolu, tak ide podla mna vsetko postupne, ako ma ist. Podla mna nie je problem mat svadbu aj v takom mladom veku. Mozno sa doktorarandske studium da robit aj popri materskej. Jasne, je to o tom, ako si to chcete/nechcete komplikovat, ale aj trosku komplikovany zivot vie byt pekny:-)
Odpovedať
Co sa tyka toho PhD. tak si zisti mozno podmienky, ake by boli... ja som mala napr. piatky volno a kedze byvas dalej (neviem ako daleko by si cestovala) by mozno povolili, ze by si tam nemusela byt kazdy den... Viem, ze to stipko nie je zrovna uzas, ale hned po skole som sa odstahovala a s priatelom sme mali stipko+on este podnika... ale podla mna sa to da a po minimovke ho zvyska :) Vsetko je to o dohode... dufam, ze to troska pomohlo... sama som si to presla, aj ked som nemala to cestovanie...
Odpovedať
@hyperzuzik Ahoj, no na tom ústave kde som sú podmienky na profesionálne prežitie veľmi náročné, tam nikto nemá žiadne úľavy, keď si človek berie voľno alebo je chorý, tak sa tam netvária veľmi ústretovo, takže si nemyslím že by mi to voľno nejak prešlo. To totiž neni ich problém, ale môj, že som sa rozhodla nesťahovať sa do Bratislavy. Stále mi vychádza, že bez toho Phd. zarobím aj v inej profesii viac ako s ním v odbore a nebudem mať tolko stresov a vlastne ani neviem, ako to je s materskou, ak by som náhodou počas Phd. otehotnela. Lebo to je štúdium, asi sa to neberie ako normálne zamestnanie. Priznám sa, že toto som si neštudovala, lebo popravde som pri Phd. nad dieťaťom moc neuvažovala, tam by som ani nemala veľmi tehotná pobehovať v tých podmienkach.
Odpovedať
Doktorandske sa neberie ako zamestnanie takze narok na matersku nemas. Je to to iste akoby si isla na matersku teraz... ono dost zalezi od odboru... Ja som bola na EUBE, takze neviem ako je to v realnom vedeckom zivote... zisti si, ze ake su podmienky... pripadne si podaj prihlasku a potom uvidis, ze ako... neviem, ze ako to je u teba, ze aky je zaujem o doktorandske, mozno by bol aj velky pretlak na to studkum... a s vyplatou to je tiez take vseliake... teraz zarabam 2x tolko ako keby som bola odborny asistent... :-D a to som uvazovala o tom, ze by som ostala ucit (kvoli buducim detom a prazdninam)
Odpovedať
Profilova fotka
@floretine ako si napisala titul nie je vsetko v zivote
Odpovedať
Profilova fotka
@floretine v tomto mas pravdu ze v zivote su aj dolezitejsie veci ako studium. Kazdy si musi urcit svoje priority nacom mu zalezi. Niekto chce vela titulov ale potom mu cely zivot utecie
Odpovedať
@floretine Ahoj velmi zaujimavu dilemu riesiš, ja osobne som Phd studium (tiez lekarsko/ biologicke vedy..nieco ako kombinacia fyziologie a molekularky) absolvovala 2 roky dozadu, teraz mam 31, mam 9 mesacnu dceru a zatial som na materskej. No ale k veci.. s odstupom času vidím moje štúdium ako zbytočné, kedže som sa nakoniec rozhodla pre rodinu..a to z 2 dovodov - mohla som si založiť rodinu skôr kým som bola mladšia :D a druhý dôvod finančný..po skoro 20 rokoch štúdia som ako postdoc na SAV zarábala 500 Eur v čistom ..skrátka ak naozaj chceš robiť vedu treba odísť do zahraničia - vedci na slovensku niesú jednak ani dobre finančne ohodnotení a ani nemajú dostatok financií aby svoj výskum robili kvalitne (absolvovala som zahraničné pobyty a konferencie tak viem porovnať) po skončení materskej sa určite naspat na SAVku nevrátim, za tie prachy a nervy to fakt nestojí :( PS: ako doktorand, resp. zamestnanec SAV (vacsine studentov daju aspon 0,5% uvazok aby si za nich aj oni mohli pripisat body za pripadne publikacie) mas narok na ubytovnu..co je cca 70 Eur mesacne drzim palce v rozhodovaní
Odpovedať
ak chces mat niekedy deti (co teda asi chces), tak by bol pre mna rozhodujuci argument, ze ti lekari zo zdravotnych dovodov dieta doporucuju mat co najskor ... o ostatnych veciach sa da bavit ako o dilemach a o dobrom (relativne dobrom ? lepsom ?) plate po skonceni phd studia v obore, ktory ani sama nevies ci chces robit ako o hypoteze ... ja viem, mne sa to lahko :-) ale po precitani tvojej situacie mi to prislo ako jasna volba :-) kazdopadne drzim palce, nech sa rozhodnes, aby ste boli spokojni ;-)
Odpovedať
Prednedávnom som riešila podobnú situáciu. V septembri plánujeme svadbu a budúci rok by som chcela už aj bábätko. Po ukončení Mgr. štúdia pred 2 rokmi som išla hneď do práce, lebo PhD. štúdium v mojom odbore vtedy neotvárali. Plat som mala dosť nízky, no bohužiaľ taká je doba. No tento rok konečne otvárajú PhD. štúdium aj v mojom odbore a tak som si chcela podať prihlášku, pretože odbor, ktorý som vyštudovala, ma veľmi baví. Avšak tiež som riešila dilemu, či to skúsiť alebo radšej zostať v práci, lebo takisto bývam mimo BA a každodenné dochádzanie by bolo asi náročné. S budúcim manželom už spolu bývame a do BA by sme sa presťahovať nechceli. Nakoniec som sa rozhodla, že na PhD. nepôjdem, aj keď mi to bolo trošku ľúto, lebo to bol tak trošku môj sen. No nakoniec som dobre urobila - v práci sa mi podarilo dostať na lepšie platené miesto a aj náplň práce ma oveľa viac baví a dokonca tam aspoň sčasti využijem vedomosti nadobudnuté počas štúdia na VŠ. Konečné rozhodnutie je len na tebe, no ak ti lekári odporučili mať bábätko čo najskôr, možno by bolo lepšie uprednostniť založenie rodiny, veď študovať môžeš aj neskôr. Ja tiež to PhD. štúdium do budúcnosti úplne nezavrhujem, aj keď ak by som to mala ešte skúsiť, tak už asi len externe.
Odpovedať
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?