Problém zvyknúť si :(

Ahojte , neviem, či je to normálne, ale koncom septembra mám mať svadbu, teda zmena stavu, povinností, začiatkom októbra novú prácu, ale úplne 1.krát, lebo som absolventka, veľmi zodpovedná, stresujúca, vyčerpávajúca, nový kolektív, prac. návyky, lebo ešte žiadne nemám, práca je v inom meste , ide o druh práce, kt. má nebaví, zobrala som ju len výlučne preto, aby som bola bližšie k manželovej práci a nie na druhom konci SVK, podotýkam, že pochádzam z dediny, teda obrovský rodinný dom , najradšej by som ostala v dome, ale budúci manžel odmieta byť s mojimi rodičmi, lebo sa nechce prispôsobovať, ale chce , aby sme šli bývať do bytu na prenájom aspoň na 4 roky, lebo si ešte nechce brať hypotéku, aj keď on zarába dobre a ja budem tiež. Neviem, či sa viem zžiť s bývaním v byte a toľko nových zmien je pre mňa veľmi stresujúcich, mám rada v živote istotu a keby aspoň jedna z týchto vecí bola zabehnutá aspoň taký mesiac , bola by som veľmi šťastná, viem, niektoré môžete nadávať, že si neviem vážiť, čo mám, ok, beriem, ale ten pocit stiesnenosti a strachu nejako neviem prehltnúť, som normálna, ako ste si na nové zvykali vy?
Odpovedať
Nehovorim, ze viem, ako sa citis, ale podobne stavy som uz par krat mala a jedine, co pomohlo mne, je zacat s tou prvou zmenou - ked pride ta prva, hlava sa nejako nastavi na reakcny mode a funguje v tom a ostatne zmeny uz su len situacie, na ktore treba reagovat a uz to nie je take zle. Ked ta strasi predstava bytu oproti domu, tak to bude urcite rozdiel, ale budes aj zaroven cerstvo vydata, podporovana manzelom a urcite si byvanie prisposobite sebe - mozno sa skus sustredit na to, ako si vytvorite svoje hniezdocko - najprv byt a za chvilu mozno aj dom :) a skuste si vytvorit nejaku rutinu, o ktoru sa da opriet - napriklad jeden den v tyzdni budete vecerat pri svieckach alebo sa spolu pojdete prejst alebo cokolvek vam vyhovuje a drzte sa toho :) drzim palce a skus si pri tom vsetkom ten cas aj trochu uzit - novy zivot, nova praca - raz na to budes chciet spominat ako na super casy ;)
Odpovedať
@luna116 Sice nezazijem tolko novych veci, ako ty, ale tiez bude veeela zmien, velmi sa ich desim. Ale vybrala som si svadbu, cize to zahrna zmenu byvania, novu rodinu, nove podmienky, takze som si povedala, ze na to teraz nebudem mysliet. S byvanim sa musite dohodnut, my sme dlho rozoberali co nam bude lepsie do buducna, ci u rodicov a u ktorych alebo podnajom alebo rovno kupit byt, dom... Dohodli sme sa, samozrejme vsetko ma plusy aj minusy a aj s minusmi musime ratat. Verim tomu, ze ked to pride, bude to sice stresujuce a mozno si aj poplacem parkrat, ale proste si zvyknem tak, ako som si doteraz zvykla na vsetko a po case pride ta istota. Snazim sa teraz na to nemysliet, aby som bola nervozna este aj teraz. Budeme byvat u snubencovych rodicov, takze som mu aj zdoraznovala, ze pre mna to bude obrovska zmena a budem potrebovat v nom povzbudenie a oporu, aby som si v novom prostredi zvykla. Ked ta podrzi, bude to lahsie. Drzim prsty!
Odpovedať
Profilova fotka
@luna116 zmena stavu je predsa prijemna zmena ktoru robis dobrovolne..tam ide okrem priprav na svadbu len o zmenu priezviska vsade..a uplne chapem manzela ze nechce byvat s tvojimi rodicmi aj za cenu byvania v byte..urcite by sa mali mlade pary hlavne novomanzelske uberat tymto smerom osamostanenia sa..na byt si zvyknes, zariadis si ho utulne ako budes ty chciet aby ste sa tam citili ako doma, nato netreba obrovsky dom..a co sa tyka prace, to ano to je ta "najneprijemnejsia"zmena asi, ostatne ber ako pozitivne smery...:-)
Odpovedať
Profilova fotka
Pred svadbou som sa cítila nejak podobne. Zmena priezviska a stavu je to "najjednoduchšie". Tiež som sa bála ako si na všetko zvyknem. Rozhodli sme sa bývať u manželových rodičov,kde budeme mať pre seba celé poschodie a okrem vchodu všetko samostatne-teda raz,ked dokončíme prerábanie-čo bude nejaký čas trvať. Kedže mám podobný problem ako ty-zvykať si na zmeny a také veľké je pre mna velmi tažke a hlavne ked ich je vela naraz. Kedže sa poznam, zdoverila som sa pred svadbou mojmu manzelovi,že to bude pre mna velka zmena a ze si urcite budem zvykať o to tažsie,že ako učiteľka mám v lete dovolenku,kym on bude chodiť do prace, že budem bývať v novom dome, dedine, že svokrovci maju iný systém ako som zvyknutá...Našťastie,ked sa tak stalo,stál pri mne. Vobec mu nevadilo,ked som sa hned v nedelu vecer po svadbe rozplakala a nevedela som mu vysvetlit preco.Na jednej strane som bola nesmierne štastná,že som s nim a že to tak bude navzdy a na druhej strane mi bolo veľmi ľúto, že doma uz nie je doma(neviem,ci sa to da pochopiť)ale manžel pochopil a chápe. Stojí pri mne a ak ma náhodou chytá taká clivá nalada, snaží sa,aby ma rychlo presla. Skús sa poropzravat s buducim manzelom,ako sa citis a coho sa bojis.Uz budete na vsetko dvaja :)
Odpovedať
@rebeka2511 Ja som vysvetľovala, že j toho na mňa veľa, tak mi navrhol, že sa s tým buď zmierim a budeme sa snažiť spríjemniť si aspoň nejako večer v byte , v novom meste, ... alebo nech ostanem bývať ja u svojich rodičov a on u dedka ako doteraz aj po svadbe, alebo že nebudeme mať styk aspoň mesiac po sobáši, aby v prípade, že nebudem chcieť napr. po mesiaci od svadby odísť z rodičovského domu, aby si tak poistil možnú anuláciu.
Odpovedať
@luna116 ahoj :) mňa síce takéto zmeny nečakajú, až cca budúci rok sťahovanie (len pár km), ale prešla som tiež viacerými zmenami. Trošku aj viem ako sa cítiš, vždy je človeku smutno za tou starou zaužívanou rutinou, zvykať si na niečo celkom iné, ale za podpory najbližších som to vždy zvládla. V tomto prípade by ti mal byť najväčšou oporou práve budúci manžel. Podľa tvojho posledného príspevku som ale pochopila, že hoci si mu vysvetlila svoje obavy a pocity, on nejako nepochopil alebo sa nesnažil pochopiť ako sa vlastne cítiš. To, že už teraz spomenul prípadnú anuláciu je, jemne povedané, riadne drsné a nevrlé od neho. Skúsila by som si s ním ešte raz sadnúť a celé mu to opísať a povedať ako tu nám a vysvetlit, že hoci chceš byť s ním, tešíš sa, ale máš aj strach opustiť "starý život" a je pre teba dôležité, aby ti pomohol to prekonať a podporil ťa. "Zvyknúť si a zmieriť sa s tým" je síce ľahko povedať, ale ťažšie dosiahnuť, preto ho požiadaj o podporu a zhovievavosť, aby ti aspoň začiatky spríjemnil svojou pozornosťou, lebo takýto chladný prístup to len zhorší. Viem, že som ti veľa nepovedala, ale toto vidím ako jediné riešenie. Držím palce! :)
Odpovedať
Popri tom všetkom mi nejde do hlavy, prečo sa vždy žena musí prispôsobiť, resp. sa to od nej očakáva. Veľa vecí som ochotná podstúpiť,aj keď mi nie sú po vôli, ale to isté, alebo aspoň z časti čakám aj od druhej strany. A ďakujem za vašu podporu, naozaj.
Odpovedať
@luna116 neviem prečo to vždy ostane na nás...chlapi sú niekedy ako malé deti, nevedia zapnúť dospelácky rozum a začať riešiť veci poriadne s ohľadom na druhú polovicu. Jediná možnosť je to na rovinu povedať, porozprávať sa..komunikácia je najdôležitejšia vo vzťahu a rovnako aj ochota a schopnosť urobiť kompromis a byť oporou. Ak už rozhovor nepomôže, tak potom bude chyba inde a určite nie v tebe.
Odpovedať
@luna116 tak úplne ti rozumiem, pretože zažívala som to isté teda ešte aj zažívam....z domu sme sa presťahovali do bytu a začali sme spolu s manželom fungovať (pred svadbou sme spolu nebývali :) ) prvé dni boli náročné, aj som si poplakala, ale povedala som si, že veď mám manžela, zakladáme si svoju vlastnú rodinku, mám prácu, čo je v dnešnej dober vzácne takže som sa tým upokojila, že mám byť za čo vďačná :) všetky začiatky sú ťažké, tiež som z dediny, kde každý každého poznal a teraz keď cestujem autobusom tak sa nemám ku komu prihovoriť, no beriem to tak ako to je :) myslela som si, že to bude náročnejšie, no pomaly si uvedomuje, že už mám svoj vlastný domov s manželom a že som sa osamostatnila :) prajem veľa síl a pokoja pri životných zmenách, nech prebiehajú radostne :)
Odpovedať
Profilova fotka
@luna116 asi si to nesmies az tak pripustat, neodchazas mimo europu, budes stale par hodin cesty od vasich:) hocikedy sa ti bude za nimi cniet, mozes k nim skocit. Ano, nova praca je stres, ale tak isto aj vyzva a moznost spoznat novych prijemnych ludi, vytvorit si nove priatelstva:) a byvanie v byte tiez nemusi byt konecne. Ak sa vam s manzelom bude darit, kupite si casom domcek, moze to byt vas spolocny projekt. Teraz by som sa na tvojom mieste tesila na zariadovanie "vasho noveho domova" a vyberala si nabytky a doplnky atd atd :) A manzelovi za ten navrh anulacie manzelstva povedz, aby si dal facku, lebo ma smolu, nic take sa konat nebude :-D
Odpovedať
@luna116 nuz co ti na to povedat ze KONECNEEEEEE !!!! citam ze ma niekto zdravy rozum a to je tvoj nastavajuci, ze nechce zit so svokrovcami. Robota bola a bude, teraz mas taku, o 2roky mozno onaku... podstatne je ze vy 2ja uz budete rodina tak si sa rozhodla a tak sa o nu starajte... ja by som veru tiez bola radsej v podnajme ako u svokrovcov co sa tyka anulacie, mam skor pocit ze to bol taky zufaly vykrik aby ta donutil rozlepit oci a uvedomit si ze to mysli vazne a ze sa treba odstahovat z mamahotelu mam 37 a som 10r vydata.
Odpovedať
Profilova fotka
@luna116 mňa čakajú presne tie isté zmeny, čo teba, a to už túto sobotu!!! založenie spoločnej domácnosti, svadba(mimochodom veľká, pretože môj drahý o takej sníval, takže som pomerne vystresovaná) nová práca hneď od utorka, a aby toho nebolo málo, tak aj chceme mať bábo..ale keď ti mám povedať.. dala si úplne zlý názov...ty si ešte nemáš na čo zvyknúť, pretože to neprišlo, a zvykať sa nedá na predstavy... čím viac sa to blíži, tak si viac a viac predstavuješ, ako to bude v reáli, a predpokladám, že už sa na to ani netešíš, lebo viac sa bojíš tých zmien... presne také pocity som mala ja :-) a to som osoba, ktorá sa (bohužiaľ) radí k tým, ktorí nemajú radi ani zmenu večerného programu typu - dohodli sme sa že pôjdeme do divadla, ale ideme do kina... takže asi tak.. ale na druhej strane, ak si predstavím, ako by som sa cítila, ak by sa nič z toho všetkého zmenilo, tak sa radšej budem báť niečoho nového :-) pre niečo si si ho musela chcieť vziať..ak si budeš opakovať tie dôvody, a zameriaš sa v mysli na veci, ktoré sa medzi vami nezmenia, napr. u nás sú to dlhočižné prechádzky kadetade a rozprávanie sa o nesmrteľnosti chrústa, ktoré úplne zbožňujem, a ďalšie veci... ak sa ti práca nebude páčiť, tak ju jednoducho zmeníš..určite sa nehrňte za peniazmi a potom za hypotékou, pretože človek tak môže stratiť pekných pár rokov života.. ja to už mám za 4 dni, a nejako sa mi pocity začínajú meniť.. už som nejaká kľudnejšia :-) ináč to o tej poznámke s anuláciou som asi neporozumela alebo dúfam že nie, ale to fakt?? nevyjadrujem sa.. nikdy nemysli na to, že to vzdáš, a to ešte predtým než to skúsiš.. a prečo je taká rozvodovosť na svk..keď ľudia rátajú s rozvodom ako možnosťou ešte pred uzavretím manželstva :-/ prajem ti hlavne veeľa šťastia, aby si našla uspokojenie a začala sa tešiť z nového života :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
@eeffka žiaden mamahotel neexistuje, od 11tich rokov varím a tým nemyslím praženice, pečiem, od mala upratujem, mám povinnosti, polia,.. a keď niečo chcem, tak si to zaslúžim, vždy som sa snažila a mala brigády a keď som niečo chcela, tak som si to zaplatila z vlastného, lebo mi už od SŠ a samozrejme počas VŠ pripadalo trápne niečo od nich chcieť. Nikdy som sa nenechávala nikým vydržiavať, všetko som sa snažila hoci aj na rande platiť z môjho zárobku na polovicu, aj keď som ešte nemala prácu. Čiže ja som rozmýšľala tu zostať aspoň na ten mesiac nie preto, že by sa o mňa niekto postaral,ale preto, že len chcem aspoň jednu vec bez zmeny, pocit istoty.
Odpovedať
Profilova fotka
@luna116 to čo ti na to povedal je celkom zarážajúce...rozlýšľať vôbec o anulácii???? ....och..to by ma zabolelo....Neostáva ti nič iné ako tiezo zmeny prijať a možno to bude úplne v pohode :) ..čo určite bude..my ženy zvládneme strašne veľa.. My sme chvalabohu začali spolu žiť hned pol roka po tom ako sme sa dali do kopy..a už sme skoro 4roky spolu a buduci tyzden mame svadbu...najviac cloveka spoznas ked spolu zacnete zit ..no nie kazdý ma taku moznost... urcite to vsetko zvládnes! :) ....aj ten byt, aj všetko...len si užívaj lásku...ostatné sa prisposobí ..uvidíš :)...držím palce a svadbu si uži naplno....
Odpovedať
zial budem za zlu, ale taketo veci ste mali mat vyriesene uz pred svadbou, a nehnevaj sa ja by som tiez nechcela byvat u svokry a to ju mam naozaj rada......a keby ti povie ze chce on doma a mas sa ty tam nastahovat ako by si sa citila.... ....sobasom si TY a TVOJ manzel hlavny clenovia rodiny, cize by ste mali drzat spolu, a tu anulaciu myslim spomenul len zo zufalstva, inak moj chlap sa raz vyjadril ze keby ma zit so svokrou, nech by bola akakolvek tak sa bud odstreli alebo rozvedie..... pocit istoty by si mala mat v muzovi, ved hadam ste sa nebrali po tyzdnovej znamosti.... a este nieco ak tvoj manzel nebyval a nevyrastal vo velkom dome so statkom a poliami tak sa mu uz vobec ale vobec necudujem ze nechce ist do domu.....
Odpovedať
@luna116 zena sa vzdy prisposobovat nemusi - ked to robi, tak jej to bud nevadi a chce sa prisposobovat (co ja nechapem a neviem si to predstavit sa stale len prisposobovat) alebo si mysli, ze si zvykne, hoci jej to prekaza (tiez nechapem a nemyslim si, ze sa na to da zvyknut). Druhy sposob oznacujem za naivny. :-) Ja to vidim na vlastnych rodicoch - mamina sa stale stazuje, ze je vsetko tak ako chce otec, ale ja sa pytam, co chce, ked sa mu 37 rokov prisposobuje? Robi vsetko tak ako on chce, dava mu vsetko pred nos a potom sa na to stazuje? Nebodaj caka, ze sa teraz otec zmeni?.. Ved to je naivne!.. A ked jej to poviem narovinu, ze si za to moze sama, ze sa cely zivot sprava tak ako sa sprava, tak sa urazi.. zrejme na tom nieco bude.. Par mojich postrehov 1. Ked sme pri tom prisposobovani – praca, ktora ta nebavi, ale ides do toho, aby ste boli spolu – bol ti za to niekedy vdacny, ze kvoli nemu ides do toho, co ta nebavi? 2. Znepokojuje ma dôvod tvojho nastavajuceho, ze nechce byvat s rodicmi, LEBO SA NECHCE PRISPOSOBOVAT (zdviham varovny prst, ze s prisposobovanim bude mat dotycny velky problem, ked hovori takyto dovod - je to egoisticke!) Ja som nechcela byvat s rodicmi, lebo som chcela mat vlastnu domacnost, byt len s clovekom, ktoreho milujem a nie preto, ze som sa nechcela prisposobovat. 3. Pises, ze ON chce ist byvat do podnajmu na 4 roky – ty s tym suhlasis? Chces to aj ty tak? Ak ano, preco nikde nevidim mnozne cislo ale stale len co ON CHCE/NECHCE? 4. On si nechce brat hypoteku – co chces ty? Dohodli ste sa na takomto rieseni? 5. Vies pomenovat vsetko z coho mas pocit stiesnenosti a strachu? 6. Ty mu vysvetlis ako sa citis atd a on ti da navrhy z ktorych pada sanka? Cisto egoisticke? Bud sa s tym zmieris (to co je?!) alebo budete po svadbe byvat oddelene??? Alebo nebudete mat styk aspon mesiac po sobasi??? Vo mne to cele vyvolalo len jedinu otazku - SI SI ISTA DO COHO IDES?
Odpovedať
@sense My sme to práveže mali poriešené, že budeme spolu bývať u jeho dedka v dome, ale môj Drahý mi zmenu plánu povedal pred 3 dňami.
Odpovedať
@luna116 tak mu povedz ze bude tak ako ste sa dohodli, ze budete byvat u dedka, v ocm ta ale chapem je to ze ako dievca vyrastajuce na dedine nechces do mesta, ....nasi to nastastie vyriesili tak ze kupili zahradku na konci mesta a mamka sa mohla realizovat, teraz na stare kolena byva na dome
Odpovedať
@sense A ešte som zabudla dopísať, že samozrejme, by som sa tým pádom musela prispôsobovať v dome jeho dedka ja, chce mať veci po svojom, ale ako v poriadku, nemám s tým problém, lebo chápem, že by to bolo len dočasné riešenie, ale mám po krk toho, že sa vždy mám prispôsobiť ja, aj keď mi to nie je príjemné a keď príde na rad lámanie chleba , tak on si vždy zvolí tú lepšiu možnosť pre seba, nie pre nás. Posledné mesiace ho nespoznávam.
Odpovedať
@luna116 mozno ste sa nepoznali dobre pred sobasom, ... to spolocne byvanie pred tym ma predsa len nieco do seba
Odpovedať
EGOISTA = nevie existovat vo vztahu pokial nie su veci tak ako ich chce on; v prvom rade hladi na to, co vyhovuje/nevyhovuje jemu; nevie sa prisposobit a spravit kompromis; nie je ochotny robit veci, z ktorych nema prospech on; neuvedomuje si, ked niekto spravi nieco pre neho, nie je za to vdacny, berie to ako samozrejmost - podla mojho nazoru takyto clovek nevie fungovat v partnerstve, rodine (skusenost z detstva..)
Odpovedať
@1martincanka1 presne toto si myslím aj ja. Je ťažko radiť, keď poznáme situáciu len z tvojho pohľadu a nepoznáme ťa, ale myslím si, že toto je veľmi vážny problém, ktorý sa nevyrieši tým, že ti tu niečo napíšeme. Prvoradé je, aby ste si to vy dvaja vykomunikovali, povedali svoj názor, svoje pocity, pre a proti, prečo by to takto malo alebo nemalo byť. Vysvetliť, že aj ty chceš k veciam niečo povedať a byť rešpektovaná. Tvoj nastávajúci je naozaj egoistický, nemôže ti povedať "zvykni si". Keby si mala uňho podporu, zvykla by si si, ale takto ti len pridáva tým, že ani milé slovo pochopenia od neho nemôžeš čakať. Vyriešite to ešte teraz pred svadbou, kým nie je neskoro...ak už aj nie je, lebo nepredpokladám, že toto je problém, ktorý vyriešite za hodinu. Ale určite mu nedovoľ robiť si svoje, povedz si aj ty, inak to bude takto celý život... @luna116
Odpovedať
zmeny patria k zivotu. Ci chces alebo nechces, ci si pripravena alebo nie si. Podla mna mas tu vyhodu, ze vies ze ta nejake cakaju ... Pred dvomi rokmi som skoncila skolu, hned na to som si nasla pracu (asi o mesiac- necakala som ze to bude tak skoro) a asi o 2 mesiace sme zacali zit spolu. Pre mna bolo vsetko nove, ale akosi som si ani nestihala uvedomovat ze sa to vsetko deje. Nieco sa proste skoncilo a nieco zacalo :-) ja som typ cloveka co musi mat vsetko naplanovane a zmeny ma stresuju ale skor ci neskor by si sa vydala, odstahovala z domu a riesili by ste vlastne byvanie a zacala pracovat... Je jedno kedy to pride. vzdy nove veci stresuju lebo nevies co ta caka... pises ze keby aspon jedna vec bola zabehnuta aspon mesiac bola by si stastna... ved tie veci sa zabehnu..proste sa najprv sustred na svadbu. Potom na byvanie -konecne sami dvaja, budete si postupne budovat rodinu, zvykat si na seba. A medzitym nastupis do prace...nehovorim ze to je alebo bude lahke ale nie si prva aani posledna ktora toto vsetko zazila..ono sa to vzdy nejako utrasie A mimochodom ja uplne suhlasim, ze tvoj priatel chce aby ste zili sami bez tvojich rodicov a bez jeho dedka...nech su akokolvek super. ja zastavam nazor, ze ak maju dvaja tu moznost mali by zit sami!!!
Odpovedať
@el_j myslim si, ze vacsina ak nie vsetci suhlasia s tym, aby zili mladi ludia sami, no dovod, ktory jej bol zo strany nastavajuceho povedany (ZE SA NECHCE PRISPOSOBOVAT) je podla mna uplne mimo a je dokazom egoistickeho spravania. a osobne si myslim ze problem @luna116 nie je v zmenach, ktore pridu, ale v tom, ze si sama nie je ista s kym tie zmeny ma zazivat. Lebo uvedene prispevky nie su prispevky osoby, ktora je nervozna zo svadby hoci sa na nu tesi, ani osoby, ktora je stastna, len ma obavu z novej prace.. To su prispevky nespokojneho, nestastneho cloveka.. A to tak ako napisala @malaopicka treba riesit, kym sa este da...
Odpovedať
a si si ista ze chces s takymto clovekom stravit zivot ked sa musis len ty prisposobovat
Odpovedať
@luna116 prosim ta neries taketo veci a nechaj tomu volny priebeh a uvidis ze ked budete byvat sami ti to bude vyhovovat . Bude sa ti to pacit . Ja tak byvam uz pred svadbou asi rok ,tiez som isla z rodinneho domu do bytu a zatial je to super .Ved to nieje natrvalo ,nejaky ten domcek urcite bude ,ved nejde vsetko naraz treba ist na to postupne . Ja budem mat svadbu teraz v sobotu .uz sa neviem dockat ako to zoficialnime a potom ako sa daju veci do poriadku skusime nejaky ten uver a bude vysnivany domcek , Mozno si to predtavujem jadnoducho ,ale ver mi ze nieje nic lepsie ako byvat bez rodicov (bez urazky ,ved niesi male dievca ) , pekne sami a hotovo ..Neboj sa bude to fajn , zvyknes si
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?