Ahojte manzelky, len tak ma napadlo, ze ake je to u Vas "chvilku" po svadbe? Baby tu pisu o stereotype, hadkach, zmenach........ale nikto nenapise, ci sa nieco zmenilo aj k lepsiemu, ci Vas manzel prekvapil niecim, co ste doposial o nom nevedeli - ale v tom dobrom slova zmysle. :-D Proste nieco pozitivne na tych nasich chlapov! Ved vedia byt aj taki pritulni a mili ;-)
Veru veru.....aj mne manzelsky zivot velmi vyhovuje a myslim, ze manzelovi prospieva....ked si doma otvori pivo, nemusi sa s nim delit s dvoma dalsimi bratmi a tatom..... :-D a ja mu ho tiez veru nevypijem :-D :-p velmi si to pochvaluje....byvame spolu uz rok, doma sme si vytvorili taku oazu pokoja.Ja sa tam citim strasne dobre....uzivame si to ;-) A predstavte si, ze ked idem k nasim na navstevu a nasi mi povedia ze aby som tam trebars prespala, tak uz ma to tam vobec nebavi a hrniem sa co najskor domov do nasho bytiku :-| ktovie cim to je :-S
presne, presne, obidve mate pravdu. je to take zvlastne a zaroven krasne. jasne, ze sa vieme aj pohadat, ale mame dohodu, ze ak sa da, hadku riesime maximalne hodinu a jedno pravidlo: nikdy ist nespat rozhadani!!! aj mna nasi vyvolavaju, aby som tam prespala a podobne, ale vacsinou ja volam svojho drahusika, aby sme uz isli domkov. fakt sme prisli na ten klud a pohodu, ktoru mame doma. Presne ako hovori bosorenka, tiez si robime ranajky, kavu, debatime, tulime sa a vzdy sa tesim domov, lebo budeme vecer spolu. Len dufam, ze to tak bude este dllllllho, dllllllho. Sme spolu 11rokov a 4mes manzelia, a Vy?
Tari tak to ty mas predomnou obrovsky naskok!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!Ja som manzelka od 30.9.2006!!!!!!!!!
Inak pripada mi to cela vecnost.....akoby ta svadba bola strasne davno a akoby som sa ja na nej vobec nezucastnila....je to normalne??? ;-)
A ozaj, neviem si vysvetlit, preco tak zrazu rada periem! :-o zda sa mi to fakt cudne, ale vkuse by som len plnila pracku a vesala pradlo. normalne mam radost z toho, ze ho vyvesiam a ze vonia cely byt od avivaze. proste malickosti, ktore ma tesia, ze to robime pre seba.
Ale naskok len v chodeni, manzelia sme len 4mesiace. Pozname sa od 15rokov, takze 11rokov ubehlo ako voda. Presne ten pocit mam aj ja, ze je to uz hrozne davno a ze to strasne uteka. Zo svadby si pamatam jedine tancovanie a nase "ano". je to urcite normalne, len ten cas tak leti.
No s tym pradlom som taka ista....ked som byvala u rodicov, to bol problem nieco vyprat. Teraz???? Periem ako diva....len zehlenie ma dost nebavi, ale da sa to zvladnut, predsalen sme dvaja a tych veci zas nie je az tolko ;-) Predstav si, aj riady rada poumyvam a strasne ma bavi nieco navarit.Nikto mi nenakuka do hrncov, nekomanduje hento sprav takto a hento preco tak robis apd. :-D
Ja by som naopak zase povedala, ze sa mi zda, ze sa po svadbe hadame menej a nezda sa mi to ziaden stereotyp, mam pocit, ze mame k sebe blizsie a ze sa predsa len nieco zmenilo. Chodili sme spolu 4 roky a od zaciatku spolu aj byvali, ale myslim, ze toto je nejaka nova faza aj ked by sa mohlo zdat, ze ludia si na seba po rokoch zvyknu a potom je to nudne. Mne nas vztah este zatial nikdy nudny nepripadal :-)
No angina, ty si pripad, presne ako ja. S tym varenim som na tom podobne. Furt by som len piekla a varila, ale ked som byvala doma, tak ani za toho pana, sa mi nechcelo a ked, tak navela-navela. Nezehlime ani my, to fakt nemusim. na pracke nastavim program proti krcivosti a akosi sa to celkom dobre ususi a netreba zehlit. Doma to bolo fakt ine, muselo to byt podla scenara maminy alebo tatka. aj ked su zlati, ale teraz fakt nedopustim na nasu domacnost a nase "sefovanie".
Konecne aj baby, ktore priniesli nieco pozitivne, lebo uz som si myslela, ze kazdy chlap sa zmeni a kazdy bude tym typickym chlapom.
mne sa zdá náš vzťah nejaký krajší po svadbe. sme spolu 9 rokov a takmer 4 mesiace manželia :-)
ešte si stále obaja nevieme zvyknúť na oslovenie manžel, manželka, veď tak dlho sme boli iba priatelia. ešte nebývame na 100 % spolu, ale už sme spolu žili, takže myslím, že k žiadnym prekvapeniam nemôže prísť. z našej svadby si pamätám skoro všetko, akoby to bolo včera. ;-)
a takisto je to ako hovorí bosorenka - ten krásny pocit, že sa môžeš o niekoho oprieť.. ;-)
a ja tiež vyváram ako nikdy predtým.. :-D keď som u našich varila, to bol takmer sviatok :-D a teraz mi to príde úplne normálne a prirodzené, že idem navariť a aj sa na to teším. ;-)
Joooj ake pekne, fakt je to super pocut aj taketo nazory, lebo som si uz pripadala ina, ked sa vsetci len stazuju a ja som bola spokojna. aj vy ste livi uz tak dlho spolu? a nestretavas sa s otazkami typu: ako vam to moze tak dlho klapat, ako mozete byt taki zamilovani......a pod? moja odpoved je stale ta ista. uz sa tak dobre pozname, ze vieme, cim by sme tomu druhemu ublizili, takze to nerobime a tiez mame vkuse o com hovorit - sme predsa 11rokov spolu a preto je stale o com! vzdy sa tak nasmejeme, ked spominame na nase zaciatky :-D
a to s tym oslovovanim je podobne, tiez si akosi nevieme zvyknut, lebo doteraz sme boli priatel a priatelka. ale to urcite pride postupne, lebo uz teraz hovorim s hrdostou: moj manzel!
veľa našich známych sa počas nášho chodenia rozišlo a vystriedali niekoľko partnerov, takže nechápu, že nám to vydržalo. recept na to nemám, ale u nás je to tak, že sme si vybudovali vzťah, záleží nám na tom druhom a preto ako hovoríš aj ty už sa dobre poznáme na to, aby sme si ubližovali hlúposťami. snažili sme sa tolerovať sa, robiť kompromisy, smejeme sa spolu, proste stále si máme čo povedať. ja by som povedala, že človek vo vzťahu nemôže byť sebec a musí vždy myslieť aj na toho druhého.
a tiež keď si spomeniem na tie začiatky, musím sa usmievať :-) vtedy sme ešte netušili, že to dotiahneme takto ďaleko.. a dúfam, že aj ďalej :-D
a napadlo mi ešte - človek by nemal brať vzťah od začiatku super vážne a nechať to na prirodzený vývoj. pretože kto vzťah znásilňuje od začiatku, môže prísť veľmi rýchly koniec..
Podla mna, ked sa dvaja ludia "najdu", tak im nikdy ich vztah nebude pripadat nudny. Vo vztahu ide o viac.Ak sa dvaja maju radi, tak aj stereotyp je krasny. ;-)
presne, je to pravda. u nas mozno bolo dobre, ze sme zacali dost mladi a vela veci sme nebrali tak vazne, ako keby sme zacali chodit spolu v 25-ke. teraz ked sledujem vztahy u 30-rocnych, tak sa nestacim divit, ake maju na seba naroky. Ten ma male ruky, ten ma male oci, ten je nizky, ta je chuda, ta ma kratke vlasy. Ale akosi zabudaju na charakter toho cloveka. Moja sesterka ma permanentne problemove vztahy, ktore sa snazim s nou riesit. no dopadla som tak, ze vraj ja nemam tolko skusenosti, kedze som mala a mam len jeden vazny :-x ale akosi zabuda na to, ze pocas toho "len" jedneho vztahu, sme riesili X veci a tie naucia cloveka, co je vo vztahu dôlezite a cim sa naopak ani nezaoberat!
presne, mne jeden kamarát raz povedal, že "nehnevaj sa, ale vo vzťahoch mi asi neporadíš" no tak neviem, kto má viacej skúseností - ten, kto si vie udržať dlhoročný vzťah, alebo ten, kto má za sebou viacero skrachovaných vzťahov 8-( to si niektorí neuvedomujú, že koľko situácií sme my už za tie roky spolu riešili..
mám jednu známu, ktorá permanentne pri každom chlapovi robí tie isté chyby..ja som mala síce iba jeden vážny vzťah, ale môžem povedať, že už dosť chlapov poznám a určite by som nerobila veci tak ako ona keby som začínala nový vzťah..
my mame obdobie, kedy by sme furt kadesi chodili, navstevovali a labzovali kade tade. potom pride utlm, kedy chceme byt len doma, lezat, rozpravat sa, pozerat film.......vtedy si uvedomim, ze aj to nic nerobenie ma svoje caro a za stereotyp pokladam jedine to, ze kazdy den prideme z prace a znova dalsie 4dni do nej musime ist. ale aj to berieme pozitivne, lebo aj ked frfleme, tak mozeme byt vobec radi, ze tu robotu mame a ze vdaka tym peniazkom mozeme chodit na tie nase vylety, kupovali si drobne radosti..........aaaaaa tak.
Neviem ako vy,ale mne je strasne dobre, ked si spolu lahneme pred telku a pozerame, ani sa nemusime rozpravat.Pre niekoho nudne, pre mna uzasene. Inak ja mam tiez jednu kamaratku, ktora zrejme nikdy, nepochopi o com su vztahy, aj ked dufam, ze raz...Nechapem jej logiku, ked mi vycita, ze som porusila nejake svoje zasady, ked som v 17 rokoch hovorila o roznych narokoch na to aky by mal byt ON, ale zalubila som sa do niekoho, kto mu zodpoveda len z casti ale myslim, ze nudila by som sa asi pravdepodobne skor s tym, ktoreho som si vysnivala....Ona stale tvrdi, ze nemieni ustupit zo svojich narokov. Snazila som sa jej vysvetlit, ze zalubenie sa do niekoho sa neda naprogramovat, jednoducho sa to stane a ked toho cloveka lubite, tak musite robit kompromisy a niekedy spravite aj nieco, co by ste na seba nikdy v zivote nepovedali, ale o tom je zivot. Ona to nechape... :-| Bohuzial pre nu.
livi, mas svatu pravdu! ti ludia su ale uz asi dost deprimovani z tych svojich vztahov a preto to tak mozno hovoria. ale presne je to tak, ze kto ma viac pravdu? ten kto si udrzi dlhorocny vztah, alebo ten, kto vzdy na nom skrachuje? nechapem tychto ludi, ale mozno za to ani nemozu :-| Fakt si to napisala uplne presne. Za tie roky som poradila sestre, kamoske, .......a vzdy sa im to oplatilo, lebo kazdy jeden vztah ma nieco spolocne a kazdy jeden muz je v niecom rovnaky. takze clovek uz vie odhadnut a posudit.
ja som takisto veľa zľavila zo svojich nárokov - ale len preto, že som zistila, že vo vzťahu sú aj dôležitejšie veci a realita je iná. a som spokojná s tým koho mám, je to úplne iný človek aký mal byť pôvodne "môj ideál", ale super si rozumieme a nemenila by som ani za svet :-D
a povedz kamoške, že keď tvrdo bude trvať na svojich zásadách tak sa jej môže stať, že ostane nakoniec sama :-|
A este mi ta moja kamaratka asi mesiac pred svadbou povedala "ja som taka rada, ze nie som na tvojom mieste!" A ja som jej na to povedala, ze som rada, ze nie som na jej mieste a ze mam pri sebe cloveka, ktoreho mam. Miestami mi je jej luto...
Livi, ona tvrdi, ze radsej bude sama, ako by mala zlavit zo svojich narokov. Ale vzdy musis robit kompromisy, ci uz v praci, alebo v rodine, alebo aj s uradmi...To by sme museli zit sami, keby sme zaryto trvali na svojom.Podla mna ona este nedospela a neviem, ci sa jej niekedy nieco take prihodi...
no sharlott vitaj v nasom klube spokojnych manzeliek! :-) aj ta moja sesterka, ktoru som spominala, ma nenormalne velke naroky, az ma z toho boli hlava. teda, uz neboli, lebo po jej argumente som prestala so svojou psychologickou poradnou. Presne je to o tom, ze cim je clovek starsi, tym ma aj vacsie naroky a neustupi od nich ani za svet. a to je potom fakt zle. takto si nikdy nikoho nenajde. my takisto robime kompromisy, mame urcite pravidla, zasady a snazime sa ich dodrziavat. ved ak mame spolu zit a existovat v jednom priestore este tolko rokov, tak tie kompromisy sa musia robit. ale naozaj su ludia, ktori maju nejaki ideal a nechapu to, ze ho stale len hladaju, az kym dohladaju. moja segra si nasla priatela o 2roky mladsieho a tato sesterka jej povedala, ze s takym deckom by nechodila, ze ona potrebuje vyzreteho muza. no takych vyzretych uz mala troch a dopadla tak, ze z nich uz aj prezrela. :-S preto segru presviedcam, ze lepsie je mat mladsieho, s ktorym si vybuduje svoj system, ako niekoho "vyzreteho", ktory ma uz svoje navyky a naroky a od nich len tak lahko neustupi.
pocuj sharlott, nie je ta tvoja kamoska moja sesterka? :-) ona ma presne taku filozofiu, ze radsej nebude mat nikoho, ako by mala upustit od svojich narokov. dvom holubkom je dobre aj pri nic nerobeni. my sa smejeme, ze sa vieme spolu aj nudit!
Ja neviem, ale asi nie. kolko ma tvoja sesterka rokov? Inak clovek sa vekom meni a ked skusenostami prides na to, ze najaky tvoj nazor nebol spravny, tak mi pride logicke ho zmenit a nie trvat na nom, len aby som neporusila nejake svoje zasady... :-S Mozno by sme ich mali zoznamit... ;-)