Strach zo zásnub. Neviem ako na to zareaguje rodina

danula2 milujem dievcata /vacsinou...-stky/ ktore machruju s krasnym prstenom pred kamaratkami a vsetci vedia ze su zasnubene
ak by ich vsak priatel zaviedol pred oltar necakane a skor ako predpokladaju 90% z nich by si to zrejme rozmyslelo

o tomto su tie ich zasnuby co je len podla mna traapne divadlo

jaylo cawte baby, ja len ze treba oskusat aj ine "typy" - moj manzel bol moj prvy priatel, zacali sme spolu chodit v 18, preto si nemyslim, ze treba prejst niekolkymi "chodeniami" skôr si myslim, ze je podstatny VYBER. a ani nemusite s tym clovekom chodit. no ale este raz opakujem, ze aj ked som s nim zacala chodit v 18 a bola to laska ako hrom, ani ma len nenapadlo, ze by sme sa mali hned vziat... akosi sme boli obaja studenti, este pod rodicovskou strechou.. neviem, neviem, podla mna ak sa chcu dvaja vziat, tak asi aj preto ze sa chcu osamostatnit a teda, trvalo nam 4 roky kym sme na to nabrali odvahu a zasnubili sa a odstahovali od nasich... nie je to otazka 1, 2 rokov. urcite nie v tomto veku...

letusik shaarka, nie si za ziadnu svinu mas pravo na nazor ako kazdy iny...a v kazdom nazore je kusok pravdy...

judith Baby my sme isli podpísať žiadosť o sobáš na mestský úrad a ked sme to podpísali tam som sa opýtala mojho drahého ze kedy mi kúpi prsten... on na to ze teraz mi bude prsten kupovať ked som mu to uz podpísala.. ?? No tak som mu vysvetlila presne aký chcem a na druhý den isiel a kupil mi ho akoby mi dával nejaký cukrík, že tu más ten prsten... No toť moj príbeh...

danula2 ja som mala zasnubny prsten s bielym ockom, presne v den kedy ma moj manzel opustil mi toto ocko vypadlo /same od seba/
ked som ho reklamovala, zlatnik mi prisahal, na neviem co vsetko, ze ten prsten je robeny tak ze to nie je realne mozne a pod. ze som ho musela vysklbnut nasilim......

ale to bola asi fakt paradna nahoda

letusik judith presne tak to u nas (v SR) je, a nie je na tom nic zle, ale prave preto som napisala, ze u nas zasnuby este nemaju taku tradiciu ako inde...verim, ze vela parov ani zasnuby nemalo...co napr. moji kolegovia ("zahraniciari" / cudzinci) nevedia pochopit... iny kraj-iny mrav/ iny par-iny nazor...a musim suhlasit, bez nejakeho odsudzovania, ze aj ja poznam dievcata, ktore chceli zasnuby alebo i svadbu, kvoli prstienku ci princezninym satam, a nie kvoli posunutiu sa vo vztahu ci manzelstvu...ale nesudim nikoho, vsetci sme ludia, prechadzame roznymi obdobiami/nazormi/omylmi/sebaklammi, vyvojom....ale fakt by bolo uzasne, keby sme sa nemuseli vo vsetkom popalit, kym pochopime , a poucili sa s popalenin inych...a myslim, ze na tento ucel mal sluzit aj kazdy prispevok v tejto teme pre jucusku...a aj to bolo tak kazdou z nas myslene...jucuska, neozves sa nam?

judith letusik - je to vsetko aj o komunikácii medzi sebou... vo viacerých prípadoch by som povedala ze hlavnou príčinou je to ze sa nevedia porozprávať. No my sme nepozerali na ziadne tradicie a co kto povie urobili sme si ako sa nam pacilo... My mame akurat dnes dva roky co spolu chodime a už sme manželia od apríla...

gabrielaslivkova ked tak citam niektore prispevky, som velmi sklamana, ze ked tu niekto vyjadri svoj nazor a pekne si ho obhaji (ako napr. shaarka), tak niektorym sa to asi nepaci a snazia sa jej ten nazor vyhovorit... Ani ja nie vzdy s nou suhlasim, ale precitam si to a nemam proti tomu nic. Ona ma na to taky pohlad a ini maju zasa ten svoj. A nakoniec si myslim, ze jucuska sa tu uz asi neukaze. Videla, ze tu asi vela pochopenia nenajde, tak asi to uz s touto temou zabalila... Ale myslim si, ze urcite nemala v umysle, aby sa tu niektore hadali (aj ked to este nie su hadky, ale mam pocit, ze niektorych to tu skrie).

judith gabika nechaj ich aspon je co cítať...

mysti ja si myslim, ze jacuska sa nema co urazat-chcela nazor-tak ho ma a je na nej ako to zoberie. Nikto jej ale iste nechcel zle...

shaarka a mozno sa tu ozve casom niekto iny, kto bude mat tiez strach zo zasnub, alebo bude chciet riesit nejaky podobny problem...

ahmon11 daj e-mail,nech preposlem nevestu!??

mysti hm, mozno ktovie, len aby nam zase nezduchol ako jacuska...joj ved jej nikto nechcel zle, mozem ja za to, ze my generacia 25+ to vidime inak nez ona 18-ka?

shaarka halo. ja som tiez osemnastka. ale len duchom

letusik judith, gratulujem! a s dolezitostou komunikacie samozrejme suhlasim....hlavne teda jej obsahom a kulturou...

lenuliiikm Akože neviem čo riešite, každá z nás má iný názor na zásnuby, podľa mňa je blbosť, aby som a zasnubowala len kwôli swadbe, ktorú nechcem mať, zatiaľ. Zásnubami sme si chceli s priateľom dokázať našu lásku, bolo to len o nás dwoch, nikto iný..., a stále je to medzi nami, nikto netuší, že sme zasnúbený, na čo, je to len naša wec a nikoho do toho nič nie je..., wšetci sa o tom dozwedia až wtedy, kým bude spráwny čas a obaja to uznáme za whodné...

laleeta myslim, ze jucuska sa uz neobjavi ale snad tato tema pomoze aspon niekomu... u nej je jasne, ze problem s otcom dava ton celej situacii a ze "strach zo zasnub" je len zastupnym problemom... clovek nemusi mat ani diplom z psychoanalyzy... uz len vyrok, ze partner jej nahradza lasku otca je na povazenie. Je logicke, ze z rodiny, kde su nefunkcne vztahy, chce uniknut do novej rodiny, resp. vztahu - logicke, ale nie najstastnejsie, a nie za takychto okolnosti....

gabrielaslivkova Laleeta, suhlasim s tebou, co sa tyka toho uniku. Ja poznam pripad, kedy nevesta mala problemy s otcom, tak isla byvat k priatelovi, ktory mal uz len maminku. A ta bola taka zlata, ze zavelila: "Ak tu chces byvat, musi byt svadba". A tak sa vzali. Ona ma len 21 rokov a uz je vydata. Zatial je stastna, ale je to spravne vydavat sa len preto, ze mam problemy s rodicmi? Tam asi chyba trochu viac komunikacie... Neviem, mozno budu vynimka a budu spolu stastni, ale malokedy vydrzi manzelstvo, ked za jeho specatenim nie je prava laska, ale zelanie niekoho ineho... V kazdom pripade im nezelam nic zle, prave naopak...

vladkulienka ahoj jancuska,
my sme sa zasnubili jednu peknu februarovu sobotu tohto roku, ked mi moj mily kupil prstienok a povedal k tomu par peknych slov. mam dvadsat a aj pred dvoma rokmi som vedela, ze chodim s tym, s ktorym chcem ostat po cely zivot. keby som nechodila na vysoku, tak by sme uz davno boli svoji. a oficialne zasnuby s rodicmi, kedy si pytal moju ruku od rodicov boli pred tyzdnom v nedelu(byvame od seba dost daleko, tak preto az po pol roku) a nerobili sme z toho ziadnu vedu. kupili sme maminkam kvety a spravili sme si odbed doma s oboma rodicmi.
neboj sa zasnub. skus rodicom naznacit, ze sa mate radi a planujete spolocnu buducnost...uvidis ako to prijmu. urcite to nebude na zaciatku ruzove, ale postupne si zvyknu...ani moji rodicia neboli nadseni, ved mam este skolu, ale isli sme na to pomaly a postupne(omielala som im to aspon rok a pol), az si na tu myslinku zvykli...svadbu planujeme tak za dva roky...