Strach z šoférovania. Čo s ním robiť?

Zobraz úvodný príspevok
Profilova fotka
Videla som nieco podobne v jednej teme, ale nie samotnu temu... Asi nie som jedina, ktora ma jeden dost blby problem a to - bojim sa soferovat. Ale velmi. Vodicak mam uz peknych par rokov, ale aj to viac menej kvoli otcovi, ktory ma do toho "dokopal". Sama od seba by som si vodicak nikdy neurobila a prva jazda v autoskole bola pre mna hrozostrasna. Nic sa nestalo a dokonca soferujem celkom dobre, nikdy som nikoho nepresla, ani auto nenaburala. Ale nemozem si pomoct, bojim sa a do auta za volant si odmietam sadat. Naposledy som sla autom pred par tyzdnami (musela som) a slo mi to dobre, aj som pekne zaparkovala medzi dve auta, no pekne, ale i tak... nemozem si pomoct, ja sa soferovania bojim a nenavidim soferovat. Dokonca uz ako male dieta som nechcela chodit na tie autickove kolotoce... Da sa s tym nieco robit? Asi len precvicovat a precvicovat, ziskavat skusenosti, ale ani k tomu sa neodhodlam.
Odpovedať
Profilova fotka
liana, aj ja som sa bala soferovat. Prave kvoli tomu, co pises. A vyhybala som sa tomu, ako sa len dalo. Ked bol manzel doma, nechavala som sa vozit. No a ked odisiel na sluzobku, tak som bola leniva ist MHD do prace, tak som chodila po osvedcenej trase do prace-do obchodu-domov. :-) No a teraz som si nasla pracu, v ktorej musim soferovat. Prve dva tyzdne som bola tak zavalena pracou a v takom strese, ze som uplne zabudla na strach zo soferovania. :-. Je to vec zvyku. Strach mam stale, ale naozaj co sa ma stat, tak sa aj tak stane. Ci budem za volantom, alebo na mieste spolusediaceho. levik, 40-ka v Karlovke ma svoje opodstatnenie. Hlavne kvoli tymto samovrahom dobiehajucim na elektricku. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
ja som začala jazdiť v ba v najväčšej premávke - hoci ma veľa ľudí presviedčalo, nech začnem po víkendoch - no potom by som sa bála ísť na cestu keď je husto, najmä v špičke..takto som vytrénovaná :-D strach nemám, no som veľmi veľmi opatrná, keď vidím ako mnohí jazdia...aj dnes sa pri mne vliekol na prístavnom moste vo vedľajšom pruhu vodič, ktorý sa zaradil predomňa bez smerovky..keď sme zišli z prist.mostu,potom zase prudko pribrzdil a prešiel do protismeru cez dvojitú plnú !!! bola som riadne v šoku a nedalo mi naňho nezatrúbiť :-( evidentne si zmýlil trasu, no myslím, že to nikoho nemusí zaujímať, keď sa to stalo mne, tak som si hoci nadišla, ale určite som neporušovala predpisy.. jazdím každučký deň - a čo deň, to zážitok...treba jazdiť s otvorenými očami, všetko sledovať, každého človeka, zvieratko a samozrejme autá. a čo sa mi stalo nepríjemné - išla som v noci, medzi obcami (90-kou ;-) ), kľukatá cesta a bolo na ceste dosť nešikovne odparkované auto, tmavej farby a také zablatené, že som ho nezaregistrovala ani z odrazu svetiel..no našťastie som ho stihla obehnúť a oproti nešlo žiadne auto :-D 8-) .
Odpovedať
Ahojte :) Odjakziva bol moj najoblubenejsi kolotoc autodrom na kolotococh na nabrezi pri Dunaji. Strasne som to mala rada a cely detsky zivot som sa tesila, ako sa naucim soferovat naozajstne auticko. Ked som dorastla nohami na zem z Babety, tak ma starky naucil jazdit po Bojniciach. A potom ma mamina naucila jazdit po parkovisku. Uplne som bola nadsena, ked som prvy raz v zivote zaradila trojku a isla. To bolo uplne uplne super. A potom som sa prihlasila do autoskoly, kde ma pridelili k divnemu - nebezpecnemu typkovi. Vodicak som robila v totalnom hice a on namiesto zabezpecenia pedalov, keby som zmatkovala na nejakej zradnej BA krizovatke, dal dole okno, nohy na palubovku a radio na plne pecky. Motor som sice vobec nepocula, no vypestovalo mi to zvyk neschopnosti soferovat bez zvukovej kulisy... :) Na tie casy strasne rada spominam a soferovanie milujem. Je to pre mna super relax a oddych. Pekny vecer a volne cesty:)
Odpovedať
zuzkut, to zaradenie trojky mi pripomenulo, ze mne nikto, ale nikto nepovedal, ze podradovat mozem aj inak ako vzdy o jeden stupen nizsie. musela som na to prist v zakrutach sama :-D
Odpovedať
:) Ja mam dodnes problem s urcovanim prednosti na krizovatke :))) papa
Odpovedať
Profilova fotka
levik, to ani mne nikto nepovedal, až môj drahý ;-) niekedy sú tie pripomienky spolujazdca namieste :-) inak mne pri prvých jazdách veľmi pomohla moja sestra, sedela so strachom vedľa mňa a robila mi poradcu, bola aj môj späťák :-D ..aj sme sa nasmiali :-D . čo si musím poriadne nacvičiť, tak to je parkovanie, stále mi akosi nejde medzi dve autá :-( , kvôli odhadu vzdialenosti, som v tom typická žena :-D .
Odpovedať
Profilova fotka
Levik, asi blba otazka (ale kedze este nesoferujem, asi si ju mozem dovolit :-D ) Ako je to s tym podradovanim? Nanyka, ty si normalne zacala so soferovanim v BA v najvacsej premavke ??? No teda VAU ;-)
Odpovedať
victoria, no vobec nevadi ked podradis hoci z patky na dvojku alebo hocijako inako, zavisi od toho, z akej rychlosti na aku spomalis.. ja som predtym mala predstavu, ze sa pokazi auto, ked pojdem z 5 chvilu na nic a potom na 2, ale ono nie, ono to tak reaguje lepsie ;-)
Odpovedať
inak bratislava je malina v porovnani s takymi miestami ako arabske krajiny alebo hoci juh talianska :-D
Odpovedať
Profilova fotka
levik, viem o com hovoris. Moje najfascinujucejsie zazitky: 1. Slovinsko - Piran. Malinke, stare mesto, ktore vzniklo v case, ked auta vobec neboli. Take uzke ulicky a tak malo miesta na parkovanie som v zivote nevidela. A ked som videla, ako tam tie auta jazdia. Vyhybanie sa na 1 mm presne. Az tak, ze sa ti suchaju spatne zrkadla. No bola som v neom uzase. Na to by som si netrufla. 2. Kahira - to je zazitok, to treba vidiet. Ziadne pravidla, na cestach od somarov po kamiony a autobusy. A plati zasada, vacsi a drzejsi ma prednost. 3. Bulharsko. To je tiez sranda. Pruhy nikomu nic nehovoria, smerovky tiez a o bezpecnej vzdialenosti poculi asi len v telke. Tam sa dobrzduje na mm. V porovnani s tymito krajinami jazdime velmi predpisovo a mame aj relativne kvalitne cesty. :-D
Odpovedať
Profilova fotka
Levik, uz budem vediet ;-) Janka, este ze sme teda na tom nasom Slovensku ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
V podstate mozme byt radi. Mohlo by to byt aj horsie. :-D Tak len smelo do toho. Maj oci na stopkach. Spominala si, ze mas Twingo. To je male sikovne auticko do mesta. A dobre na ucenie. Pamatam si, ako moja kamoska dostala vodicak a hned ten den si sla vyzdvihnut sluzobne auto. a poriadne velke. Sli sme pekne z Polusu na Dlhe diely. V plnej premavke, pomaly, obe stresovane. :-) A zvladla to. Dnes soferuje ako profik. Treba sa osmelit.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
No dufam dufam, ze mi to pojde. Auto mame uz od pondelka, ale ja koncim v praci dost neskoro, takze na prvu jazdu pojdeme az v sobotu. A ja som tym padom uz cely tyzden taka navnadena, ze sa mi o tom uz aj sniva :-D Keby len bolo cez vikend tak pekne ako dnes :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Inak aj po veceroch sa dobre jazdi. :-) Vtedy je menej aut na ceste. Ale neboj, urcite ti to pojde dobre. Len netreba cakat na prvykrat zazraky. V prvom rade treba zautomatizovat niektore pohyby, ako napriklad nerozmyslat nad preradovanim, vyhodzovanim smerovky, kukanim do spatakov. To musi byt uplne automaticke. Teraz som uz tak vycvicena, ze uplne podvedome kontrolujem vsetky zrkadla. Pred tym som niekedy zabudla. :-N Esteze bol so mnou manzel.
Odpovedať
Profilova fotka
No toto je velmi aktualna tema pre mna, musim sa s vami podelit,,,ja mam uz vodicak 10 rokov, ale doteraz som nejazdila. Mala som hroznu paniku z toho, uplny des. Lenze kedze moj manzel odchadza pracovat do zahranicia, ja zostavam tu a nebyvame priamo v BA, tak nic ine mi nezostavalo, len zacat. Ja som mala sice strasnu paniku zo soferovania, ale este vacsiu paniku z toho, ze by som mala chodit vsade busom alebo byt odkazana na druhych. Tak som pred mesiacom zacala s nim, kym je este tu. Kazdy den jazdim kade tade, do prace z prace, hladam si kazdu zamienku, aby som mohla sadnut za volant. No stale sa bojim. Ale uz je to omnoho lepsie ako prvy den. Je to super pocit, ja som si vobec nevedela predstavit, ze by som sa to naucila a vzdy ma hrozne stvalo, ze som strasne nesamostatna a teraz som to dokazala sa premoct. Huraa!! Inak dala som si aj kondicnu jazdu a velmi mi to pomohlo. A este mi velmi pomohlo, ked som si sadla za volant uplne sama a vozila som sa velmi opatrne same po meste (nie BA) Drzte mi palce, nech nieco nepokaslem, ale zatial si klopem na hlavu :-D
Odpovedať
ja som tiež uvažovala nad kondičnou jazdou v mojej obľúbenej Micre, ale keď som pozrela že čo stoja také 2 jazdy tak ma až ztriaslo. inak obdivujem tie, čo svoj strach prekonali.
Odpovedať
Profilova fotka
Mna ta kondicna jazda tiez napadla, Liana, kolko to stoji?
Odpovedať
podľa toho v akej autoškole. ja som si špeciálne hľadala na Micru a že 800 Sk za jednu jazdnú hodinu. A keď ich budem potrebovať aj 10 -20 tak skrachujem a kto mi zaručí že potom už budem veselo brázdiť cesty? a že si kúpime Micru? :-D
Odpovedať
Profilova fotka
Za mojich cias to bolo 500 sk. 800 je uz naozaj dost. Ale niekedy mozno staci zainvestovat do jednej, dvoch jazd. Iba na osviezenie pamati. :-) A potom uz trenovat na svojom.
Odpovedať
Profilova fotka
Dievcata, prehovorila som vcera manzela, aby sme isli na prvu jazdu. Inac, manzel je na tom podobne ako ja, lebo tiez uz vela rokov nesoferoval, ale ked sme boli doma v Trebisove, tak v poslednych mesiacoch parkrat chodil autom. A tak sme si my dvaja vcera sadli do nasho twingacika. Teda soferoval on, ale bola som prekvapena ako dobre. Vobec ziadny problem, aj ked sa bal. Ja som potom chodila asi hodinu po parkovisku a viacmenej skusala, co je kde :-) Super to bolo, dnes pokracujeme :-D
Odpovedať
Profilova fotka
victoria, kaska držím palce ;-) a hlavne sa nebojte, ja keď som sa necítila na to, tak som išla hoci pomalšie, ale opatrne :-) .. raz veľmi husto snežilo, ja som musela ísť do práce, bola nedeľa, máličko áut, no i všetci ostatní vodiči išli 40-kou, pomaličky krokom..a kolegovia v práci sa čudovali, že som prišla na aute..treba trošku odvahy ;-) veď keď to tie naše polovičky zvládajú, prečo nie aj my ;-) :-D .
Odpovedať
ja aj keby som investovala, tak by mi to asi nepomohlo :-D asi pred štvrť rokom som išla naším favoritom len do nákupného centra a tak ma klepalo, že som v zátačke prešla do protismeru :-S odvtedy ma klepe ešte viac 8-( asi to už mám tak zafixované v hlave, že mi nikdy nič nepomôže ;-( pritom by som tak rada sadla za volant, ale vždy keĎ sa odhodlám, tak nejaký bulo ma buď rýchlosťou blesku obehne, alebo je predo mnou búračka, alebo začnú na mňa vytrubovať, alebo splašené decká nevedia čo je chodník alebo zelená.
Odpovedať
Profilova fotka
victoria, len smelo do toho. Pekne pomaly skusaj. Sama budes citit, na co mas odvahu a na co este nie. liana, to je v pohode. Take veci sa stavaju. Vytrubovanie absolutne ignoruj, rychlost do zataciek a sposob prechadzanie zataciek natrenujes. A deti? No treba mat oci na stopkach. Mna dnes skoro zramoval trolej, ktory ma asi nevidel v spataku, vzhla som sa len tak tak.
Odpovedať
bože koľko nebezpečných sitácii každý deň :-.
Odpovedať
Profilova fotka
liana hlavu hore, vcera som sa prvy krat odhodlala ist sama autom za BA do PK, klepali sa mi sice nohy (isla som cez najvacsiu spicku) a ked som doma vystupila z auta, tak som sa este stale klepala, ale dnes som uz isla v pohode po BA som si to sinula a uz sa mi tak nohy neklepali,,,,musis sa prekonat, aj ked sa ti budu nohy klepat,,,chod v nedelu rano o osmej sa vozit, vtedy je najmanej aut, uz je svetlo v pohode,,,uvidis, ze ked pojdes par krat si to vyskusat, trebars aj stale tu istu trasu, sa uz klepat nebudes,,,ja si hovorim, ze ked ja uz som to zvladla, uz to zvladne kazdy,,,ked sa mi aj stane nejaky trapas, ze idem pomlay alebo co, mam tam furt Z-tko, aj dnes ked ma jeden mlady predbiehal, lebo som isla 40 po klukatej ceste, sa len usmail, videl zetko, blondinu za volantom, tak sa aspon pobavil :-D
Odpovedať
Profilova fotka
Nieco na zamyslenie: Isla som na party a pamatam si, co si mi hovorila. Povedala si mi, aby som nepila, mami. Tak som si namiesto alkoholu dala nealko. Bola som na seba hrda, presne ako si hovorila, ze budem. Tak som nepila a soferovala som. Kamarati si mysleli, ze mozem. Zvolila som si spravne a rada od teba bola taktiez spravna. Party skoncila a ludia sa rozisli. Nastupila som do auta, ista tym, ze sa domov dostanem cela. Nikdy som nevedela, co pride, mami. Nieco co som vobec necakala. Teraz lezim na chodniku, a pocujem policajta ako hovori: " ten co zapricinil tu nehodu bol opity." Mami, jeho hlas znie tak velmi daleko. Moja krv je vsade okolo mna, a skusam neplakat. Pocujem doktora ako hovori: "to dievca umiera." Som si ista, ze ten chlap nemal ani tusenie co sa stalo, ked bol opity, pretoze si vybral pit a soferovat. A ja teraz musim umriet. Tak preco to ti ludia robia, mami ked vedia, ze to nici ich zivoty?!? A teraz bolest zabija mna, ako sto bodajucich nozov. Odkaz sestre, aby sa nebala, mami. Odkaz otcovi, aby bol statocny a ze pridem do neba. Napiste "Daddys Girl" na moj hrob. Niekto mu predsa mohol povedat,ze nie je spravne pit a soferovat. Mozno jeho rodicia mohli a ja by som bola teraz nazive. Moj dych sa spomaluje, mami. Vazne sa zacinam bat. Toto su moje posledne chvile a ja som nepripravena. Prajem si, aby si ma mohla teraz drzat , ked tu lezim a umieram. Chcela by som ti povedat: "Mam ta velmi rada, mami!" Takze ta mam rada a zbohom. Nadacia organizujuca peticiu Against Drink Drivers (proti opitym vodicom)
Odpovedať
problém je v to m, že u nás aj v nedelu o 4tej ráno je premávka ako na prístavnom moste v piatok večer :-D a šinú si to aj 90tkou cez obec. martinka: presne pre toto sa bojím až mám panický strach. môžem ísť akokoľvek opatrne, stačí jeden debil na ceste a je po mne.
Odpovedať
Profilova fotka
liana, nesmieš sa báť, ak máš neprekonateľný panický strach, tak to buď musíš prekonať, alebo na cestu nechodiť..chápem ťa, aj ja som mala strach..prišla som o svojho otca, ktorý zomrel pri havárii ako spolujazdec ;-( keď išli s kamarátom a dosť strašným spôsobom, pomoci mu nebolo..mala som ten strach o to väčší... :-( no teraz som veľmi dobrý vodič (podľa slov iných) :-D , jazdím opatrne ale viem si jazdu aj poriadne užiť keď to podmienky dovolia ;-) :-D .
Odpovedať
A ja som si myslela, ze som sama, ktora ma panicky strach zo soferovania... Vodicak mam uz rok a pol... Strasne som sa tesila na autoskolu a hlavne na jazdenie... Ked som dostala vodicak, v pohode som si sadla do priatelovho (dnes uz manzelovho) auta a vobec som sa nebala... az kym som na parkovisku namiesto brzdy nepouzila plyn a preletela cez obrubnik, a navyse dolu kopcom... V podstate nic hrozne sa nestalo, ale odvtedy vzdy ked si sadnem za volant mam strach... jazdim vylucne z manzelom... sama sa nikdy neodvazim!!!
Odpovedať
dnes bola diskusia v telerane s bazovskym a ukazoval ukážky o tom, ako sa nedodržiava vzdialenosť medzi autami. keď som bola na ceste tak prvé čo ma trápilo, že tie autá sú moc na mňa nalepené a čo bude ak zabrzdím. A potom bolo o rýchlosti a o tom, ako frkani jazdia bez vodičáku. A keď som nasadla do busu, ku mne si sadli taký 15-16 ročný chalani a prvé ich reči boli, ako nejdú do školy, ako si požičajú otcove auto a pôjdu do avionu a nehovoriac o tom, ako si celý bus vypočul ich sexxuálne zážitky. No hrôza. ]-(
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?