Potrebujem radu..povzbudiť..Váš názor ..skúsenosť...

Profilova fotka
Ahojte baby - bývalé aj budúce nevesty, aj všetky ostatné, ktorým sa to bude chcieť čítať. :-) V prvom rade najprv upozorním, že to bude asi dlhšie, vysvetlím všetko po poriadku. Začnem asi tým, že so snúbencom budeme mať svadbu budúci rok - na naše šieste výročie. To je všetko v poriadku, teším sa už, no mám iný problém. Bývame u svokrovcov (jeho rodičov). Začnem po poriadku, aby boli známe všetky okolnosti a vlastne prečo sem toto píšem. Jeho rodičia sú vcelku normálny, ja mám s nimi normálny vzťah, za čo som aj rada, lebo nie každá má to šťastie. Jeho otec je dosť, ako by som to nazvala, svojský človek - niekedy sa s ním dá,aj posranduje, aj sa "porozprávame" a tak, no väčšinu času je na môj vkus až moc nadutý a arogantný (?), proste taká povaha. S priateľom sme začali "spolu" bývať asi rok po tom, čo sme spolu začali chodiť. Vysvetlím: jeho rodičia bývajú v dome na dedine, priateľ má ešte jednu sestru aj brata (obidvaja starší o 10+ rokov). Jeho brat dostal dom (hneď vedľa domu jeho rodičov, v podstate majú spoločný dvor, predelený plotom ale prístup je voľný, bez brány a pod...), sestra dostala byt malý v meste blízko tejto dediny (byt už predali a zobrali si na hypotéku dom v tejto istej dedine). No a môj snúbenec nemá nič. Má len "SĽUB", že tento dom po rodičoch bude raz jeho (keďže každý súrodenec ten svoj podiel už dostal). No ako som spomínala začali sme bývať spolu asi rok od vtedy ako sme začali spolu chodiť. Priateľ vtedy býval tam u brata s jeho ešte priateľkou vtedy, tak som tam občas prespávala, až to došlo do toho štádiu, že som tam postupne už mala veci. No s bratom nemá ukážkový vzťah, nemôžem povedať že si nevychádzajú, no ani že by si mali čo povedať. Predsa jeho brat už mal po 30 a on niečo cez 20.... A tam to začalo. Bratova priateľka skončila VŠ (tiež má po 30), no ešte aj počas toho aspoň ja som mala taký pocit, že sme navyše. Cítila som také napäté vzťahy, väčšinou sme sa pozdravili a tam to aj skončilo, boli sme len v našej izbe, zbytok domu sme vôbec neužívali. U svokrovcov vtedy ešte žila svokrina mama, tam sa bývať vtedy nedalo. A vedeli sme, že ako už skončila školu, budú chcieť mať bábätko. Tak sme začali riešiť, že ako sa osamostatniť. Do bytu sme nechceli ísť, priateľ je z dediny, odmala pri strojoch atď, v byte by ho to zožieralo.... Tak sme sa teda rozhodli, že by sme si postavili dom... Za domom jeho rodičov majú normálne záhradu, za ňou rolu takú menšiu, ale ideálne na dom, VLASTNÝ. Tak sme išli za nimi, že by sme tam chceli stavať a tak... A začali reči, že tam nie sú žiadne inžinierske siete, nie je to stavebný pozemok, muselo by sa to vyňať a to a hento..že keby staviame u nich prístavbu, siete sa potiahnu z domu, že miesta je tu dosť a veď ten dom bude POTOM aj tak jeho. Tak sme sa dali na to nahovoriť, s vidinou, že aspoň nebudeme prekážať jeho bratovi a budeme čím skôr samy.... Lenže, hypotéku nikto len na prístavbu nedá, ich dom založiť nedovolili, museli sme začať svojpomocne. Medzičasom zomrela svokrina mama, tak sme sa presťahovali k svokrovcom do jej izby...Však s nimi si vychádzame, to bude ok. No bohužiaľ priateľ nemal takú výplatu aby sa dalo normálne stavať, tak dal výpoveď založil živnosť, a momentálne je to v štádiu rozbiehania sa, na dom nie je čas ani peniaze, pretože sme si nejaké peniaze požičali na rozbehnutie firmy...dom stojí a mne dochádza trpezlivosť. Svokra začala chodiť do zahraničia na 3 týždne (3 je doma, 3 je preč), ja som väčšinou v robote alebo tu so svokrom sama, kedže priateľ stále pracuje. O záhradu sa tu veľmi nestarám, proste ma to nebaví nemám k tomu žiadny vzťah, a v podstate ani chuť a čas. (okrem toho sa starám o papiere priateľovi a chodím aj na vš) No lenže svokra tá samá záhrada sem, kvietky tam, nasadí 20 druhov zeleniny a neviem čoho a potom odíde na 3 týždne preč a ja sa mám starať. No a teraz prišla, mne síce nič nepovie ale vidím že je nasratá, že v záhrade burina, na našej "stavbe" tiež, že sa nestaráme a tak (to som ju počula hovoriť švagrine). Proste, ide mi to tu strašne na nervy najradšej by som išla sama niekde normálne bývať a mať kľud, lebo tu nikdy nebudeme samy a nebudeme mať kľud kedže sme tu všetci skoro na jednom dvore. Pozemok k dispozícii máme momentálne už iný, v tom čase ešte nebol, no proste čím ďalej tým viac ma to ťahá preč a začať stavať na novo, tam. Len hypotéku nám asi momentálne nedajú (kedže máme úvery kvôli živnosti) a na druhej strane to máme tu rozostavané - je to v štádiu že sú spravené IBA základy do výšky asi 70 cm cca, zaliata deka na terase, a pol deky z domu - ostatné momentálne burina. Investované nebolo do toho až tak veľa, že by mi to bolo ľúto nechať to tak, alebo to rozbiť a zrovnať so zemou, za cenu, že začneme inde a SAMY. Aj priateľovi by to viac vyhovovalo ísť preč, lebo na mieste kde je pozemok, chce mať svoje autá s ktorými podniká, a vzadu by se mali náš domček... Povie, že veď dostaviame toto (asi aby neboli reči a nervy že sme to tu nechali len tak) a pôjdeme preč...len podľa mňa je to zbytočné, keď tu nechceme ostať v podstate ani jeden. Teraz sa chcem ísť opýtať na obecný úrad či by sme aspoň byt dostali, aby sme boli samy aspoň zatiaľ, no aj tak ma to proste láka ísť preč na ten pozemok.... Tu mám pocit, že ma z toho trafí šlak, najradšej som tu sama a keď vidím, že jeho otec je doma a zas uvidím ten jeho výraz, hneď mi je z toho na grc..... Baby...prežila si niektorá niečo také, že začali stavať niekde u svokrovcov a potom keď sa naskytla možnosť, nechali ste to tak a išli radšej a lepším aj za cenu, že naštvete minimálne rodičov. Za každá vašu radu a názor ďakujem, ospravedlňujem sa za tieto litánie...no už som to potrebovala dať zo seba von....
Odpovedať
hmm bola asi veľká škoda, že ste sa vôbec na tú stavbu nechali nahovoriť. píšeš síce, že ste tam do toho veľa nedali, no každé minuté euro môže časom chýbať. obecné byty sa odovzdávajú vtedy, ak nemáte žiadny svoj nehnuteľný majetok
Odpovedať
ťažká situácia...najprv ste si mali urovnať majetko-právne vzťahy, prísľub je síce krásna vec, ale vieš čo platná... rodičia síce nie sú povinní vám ten dom prepísať, ale čisto logicky, ak dali jednému aj druhému, tak by mali aj tretiemu s tým, že prepísať dom zatiaľ na syna, keďže nie ste ešte manželia so zriadením vecného doživotného práva a užívania rodičov, aby aj vlk bol sýty aj ovca celá. ak by už bol dom na vás, môžete si ho postupne prerábať, lebo načo stavať ďalší dom v okolí a ten, v ktorom sú rodičia bude potom chátrať. Ale v prvom rade by som si vyjasnila, čo ďalej, či chcete ostať na "kope" a dúfať, že vzťahy budú dobré a nebudú žiadne konflikty (čo sa pri spoločných pozemkoch/dvoroch) nestáva často. Príklad: brat sa rozhodne postaviť garáž, sklad náradia alebo neviem čo a nato, bude potrebovať súhlas aj ostatných spoluvlastníkov, vy súhlasiť nebudete a už je oheň na streche a vzťahy napäté. Naozaj si všetko dôkladne zvážte a hlavne sa rozhodnite či chcete ostať tam alebo nie, lebo to bude rozhodnutie na roky rokúce, ak nie na celý život. Osobne si myslím, že radšej ísť ďalej a mať pokoj v rodine, ako zostať nalepení nakope a trpieť jeden druhého.
Odpovedať
Profilova fotka
@marienka_liena hej veru vtedy sa to zdal byť celkom dobrý nápad... nakoľko hovorím vzťahy neboli ( nie sú?) zlé, chceli sme mať čím skôr pokoj ... Majetok nemáme žiadny... @lilyen no myslím že ani brat nemá na papieri že ten dom je jeho, len to tu tak je "povedane" toto je tvoje toto tvoje...jedine sestra byt už predala a ma svoje na hypo Len sa mi trochu zdá, že mali reči, že nám s tým pomôžu ( finančne alebo ako) aj sme to trochu čakali keď druhi dvaja súrodenci dostali zadarmo a my sme teraz mali za svoje .. v podstate keď si to rak zoberiem aj tak ideme a dávame peniaze do niečoho čo ešte ani neni jeho.. a oni sú moc hrdí na to aby to prepísali na neho, stavebné povolenie je tiež na nich my s tým v podstate nemáme nič na papieri.... No zvažujeme veru lebo tam by to bolo fajn aj z tej stránky ako som spominala, že tam bude mať aj firmu bude to mať blízko domov nemusí za tým "cestovat" a hlavne budeme samy... len či ten pokoj v rodine bude keď to tu necháme rozostavané..otazka je že čo s tým tu ... Ja som už vážne miestami na nervy... nie je to voči nám fér... Nakope to veru budeme :-(
Odpovedať
Profilova fotka
Osobne ti môžem povedať tak, že by som sa do toho nepúšťala. Ako môžte niečo stavať, čo nie je ani papierovo vase. Postavíte, vzťahy sa ešte viac pokazia a potom čo, zhrabnú dom a vy ostanete s holou ... Je to kruté, no je to tak a stať sa to kľudne môže :-|
Odpovedať
tiež by som neinvestovala, predsa len, chcete vrážať do niečoho čo právne nie je vaše. Dajme tomu však, že dostaviate, všetko sa prepíše, ale vzťahy sa vyhrotia a vy budete chcieť odísť, ťažko predáte dom kde budú mať právo užívania záhrady ešte dvaja susedia. Treba si to ozaj veľmi dôkladne zvážiť.
Odpovedať
vsak ano, cele je o zle. skoda aj tych malo penazi, co ste do toho dali. z vlastnej skusenosti viem, ze nie je dobre sa spoliehat, na to, ze nieco dostanete, aj ked to mozno malo tak byt. vsetko sa casom moze zmenit a potom co
Odpovedať
Profilova fotka
@martuliana no tu je to tak nastavené... úprimne možno naivne ale si myslím, že to sa nestane aj keď možné je všetko.. jeho brat tiež v podstate prerobil celý dom zvnútra a oni to tiež tuším nemajú na papieri ze dom je ich..len tam proste bývajú dlhé roky a je to tak dane že ten dom je ich... Tu skôr ide o to čo robiť keď už tu sme začali..."zastavali" pol dvora (aj keď to nie je až tak veľa) ale naskytla sa lepšia možnosť... @lilyen ono tie dva domy (brat a rodičia) sú pozemkovo zvlášť len je jeden majitel ..takisto aj na prístavbu bude stále ten istý majitel ..len nie momentálne my... @liviana58 hej je to škoda to určite.. nemali sme sa nechat nahovoriť... ani tak nejde o to že to momentálne nie je naše a ci aj bude... len o to mať normálny dom..svoj pokoj osamote..takto nikdy nebudeme samy aj ked budeme mat v prístavbe vlastný vchod...brat so ženou a teraz aj ich malým sa stále sem chodia prechádzať na "našu" dlažbu... Keby sa dal vrátiť čas :-)
Odpovedať
@micusska neľutuj investované peniaze, choďte preč čím skôr, uvidíš nikto sa hnevať nebude, komunikujte spolu bez emócii, mladi aj starí majú bývať zvlášť
Odpovedať
@micusska stavba sa dá odstrániť jednou žiadosťou na stavebný úrad, to je najmenej. Hlavne je sa najprv rozhodnúť čo ďalej, či ostať a pokračovať, alebo stavať inde.
Odpovedať
Profilova fotka
@petrana01 ver že peniaze sú to posledné čo ľutujem :-) len myslím že svokra sa hnevať bude :-D @lilyen myslím že obidvaja sme za jedno ..len ho tu asi drzi to že už to začal... :-| Baby ďakujem za rady
Odpovedať
Profilova fotka
tak ak je to tak, odišla by som. okašlať to, čo ste sa tampokúsili vybudovať a pre vás ako budúcu rodinu bude najlepšie, ak sa od nich poberiete preč. bola škoda, že ste sa tam o niečo pokúšali, no človek sa učí na vlastných chbách atrebato brať tak, že to tak asi malo byť
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 2 mesiacoch
Ahojte, idem si k Vám po radu......S priateľom sme spolu už 4 roky, máme dvojročného synčeka. Všetko sa medzi nami zmenilo ako som otehotnela. Mala som problemy, potrebovala som od neho trochu podpory, nedočkala som sa. Aj som si poplakala, neprišiel za mnou, vraj ja som mala prísť za ním, aj on má predsa nejaké city. Dobre.......horšie je však to, že si mňa ani syna nevie zastať pred svojou rodinou. Keď sme boli u jeho rodičov, jeho otec aj brat sa so mnou poriadne nebavili ani s mojou maminou sa poriadne nebavia a priateľ povedal vraj asi maju na to svoj dôvod. Jeho brat so ženou si so synčeka robili posmech, vadilo mi to, on to ako posmech neberie.Nikdy nič nevidi, nepočuje. Ja sa nahodou na švagrinu krivo pozriem, zle je, poviem niečo "nevhodne", zle je. Hneď sa na mňa priateľovi sťažuju. A ten mi to vyhodi na oči. Mňa si v živote neobhájil a ich si večne obhajuje.Môžu hocičo povedať, urobiť, nevadí... Mám pocit, že som na druhej koľaji. Nezaujíma ho ako sa cítim ja, nechce nič riešiť, pokým ja nezačnem a potom sa iba pohádame. Ja už nevládzem, vyčerpáva ma to........čo by ste robili Vy na mojom mieste? Ďakujem.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
Nech sa stazuju. On si ma v prvom rade chranit teba a vase dieta a nie sa este sj urazat, ak sa s niekym pochytis. Svargrinej by som to tiez velmi rychlo a jasne vysvetlila a ak sa jej nepaci, tak nech sa teda s tebou vobec nebavi. Vsak ty ju predsa nepotrebujes, ci?
Odpovedať
@paulana máš pravdu, nepotrebujem ani ju ani jeho rodičov, len to ma veľmi mrzí, že on si mňa ani syna obhájiť nevie. Je úplne tou rodinou sfanatizovany. Jednoducho oni môžu všetko, aj urážať. Už rozmýšľam aj o rozchode....
Odpovedať
Profilova fotka
@evelyna03 Jasne, ze to cloveka zamrzi ale v niektorych rodinach to proste takto funguje ale vy si zite svoj zivot a oni nech si ziju svoj. Nema zmysel aby si sa tym nejako trapila.
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?