Pochybnosti vo vzťahu a nová láska. Ako sa rozhodnúť?

Zobraz úvodný príspevok

Zobraziť profil

alyssa646 alyssa646

Autor diskusie

13.09.2009

Ahojte, som tu nováčik a už som naozaj nevedela, na koho sa obrátiť. Ani neviem, či sa to sem hodí, ale budem vám vďačná za vaše názory. S mojím priateľom chodím od mojich 15-tich, už ako malé dievča som do neho bola ,,paf" a keď sme spolu začali chodiť, bol to ako splnený sen. Teraz po piatich rokoch sa toho zmenilo strašne veľa. Už to nie je také, aké to bývalo, ale to sa dalo čakať... Pred rokom som odišla na výšku, a tak chodím domov v podstate na víkendy. Keď som odišla preč, bolo mi strašne smutno a mala som výčitky, že ho nechávam doma samého. Bál sa, aby som sa tam náhodou do niekoho nezaľúbila a ja som mu so 100% istotou tvrdila, že nie, veď ľúbim iba jeho. Ibaže sa stalo, čo sa nemalo stať. Zaľúbila som sa... cez internet. Možno sa vám to zdá bláznivé... bola som na jednej stránke (žiadna zoznamka ani nič podobné), a tam som stretla Juraja, začali sme si spolu písať, zistili sme, že nám je spolu fajn a zrazu všetko nabralo taký rýchly spád... po 3 hodinách sme si vymieňali fotky spolu s telefónnymi číslami. A odvtedy deň čo deň množstvo smsiek, volaní a skypových hovorov... nikdy v živote som necítila nič podobné. Človek by to musel zažiť, aby pochopil. Nikdy by som si nebola myslela, že sa dá zaľúbiť do človeka, s ktorým ste sa v živote nestretli... Neriešili sme vekový rozdiel medzi nami (ja 20, on 35), ani vzdialenosť (cca 2000 míľ, pretože žije a pracuje v Anglicku)... žili sme pre každý okamih, čo sme mohli byť spolu aspoň cez net. Pri ňom som akoby celá ožila, bola som uvoľnená a sama sebou... A on pri mne tiež. Sami sme tomu nerozumeli, že je vôbec niečo také možné. Okrem toho, máme rovnaké názory na život, množstvo spoločných záľub, čo sa o mne a mojom priateľovi povedať nedá. Verili sme, že sa raz stretneme a v lete sa nám to splnilo. Aj keď iba na pár hodín, ale bolo to nezabudnuteľné a krásne, ľúbila som ho ešte viac a on mňa tiež. Keď som začala premýšľať... o všetkom... mala som veľmi veľa pochybností, či ešte ľúbim svojho priateľa... Juraj mi pomáhal ako vedel, rozobral so mnou úplne všetko, ale rozhodnúť som sa musela sama. Mala som veľmi veľa otázok, ale odpoveď žiadnu. Až spoločná dovolenka s mojím priateľom ma utvrdila vo všetkom. Počas tých 4 dní, čo sme spolu boli sami, som mala byť šťastná, ale nebola som. Už dlhšiu dobu (a to nezávisle od stretnutia s Jurajom), som nebola s naším vzťahom spokojná. Chýbalo mi niečo, aj sme o tom spolu hovorili, ale zmena žiadna. Ja viem, že na človeku, ktorého máme radi, by sme nemali hľadať chyby, ale mne už na ňom prekáža úplne všetko, správanie, smiech, dotyky... radšej by som bola niekedy sama ako s ním. A posledné sni sa cítim úplne nafigu, pretože ja, aj Juraj vieme, že takto to ísť ďalej nemôže... Stále by som len revala a revala. Veľmi by som si priala byť s Jurajom, navždy, pretože iba s ním sa cítim byť skutočne šťastná, až pri ňom som zistila, čo slová ,,Ľúbim ťa, milujem ťa" vlastne znamenajú... Nikdy mi nikto nedal toľko lásky a pochopenia ako on... a včera, keď som bola na svadbe mojej spolužiačky, uvažovala som, či budem vôbec schopná povedať môjmu priateľovi ,,áno", keď sa ma na to spýta, keď viem, že ho nemilujem... ja už neviem, ako ďalej. Trápim sa, aj Juraj sa trápi a pritom ani jeden z nás nechce, aby sa ten druhý trápil... Čo si o tom všetkom myslíte? A ďakujem, že ste vydržali čítať to až dokonca...

---

0

Páči sa mi to

Odpovedať

Viac...

Poslať súkromnú správu

Nahlásiť príspevok