Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Voľná diskusia

Kríza vo vzťahu

Ahojte, mozno na takuto stranku tato diskusia nepatri, ale su tu vacsinou fajn baby, co toho dost preskakali, tak snad mi poradia alebo aspon napisu svoj nazor... S priatelom sme spolu 4 roky. Je moj prvy a cakala som nanho do svojej 23-ky. Nebola to laska na prvy pohlad. Ani som nikdy necitila "pravu lasku", alebo aspon som si myslela, ze laska je nieco viac ako to, co citim k nemu ja. Ale aj tak som do toho vztahu sla... Od zaciatku sme sa mali radi, respektovali sa, travili spolu kazdu moznu chvilu. Nikdy sme sa nehadavali, vzdy sme si veci skor vydiskutovali. Nikdy ale medzi nami nebola ziadna vasen. Nikdy sa mi nepodlamovali nohy, ked ma pobozkal, nikdy som po nom sialene netuzila. Po par mesiacoch sme zacali zit aj sexualne, ale vrchol som s nim nikdy nedosiahla. Stacilo mi, ze jemu sa to paci a to ma robilo stastnou. Po 2 rokoch sme odisli do zahranicia, podporovali sa v tazkych chvilach a zistili, ze by sme mohli spolu fungovat ako zivotni partneri. Tento rok to ale zacalo skripat. Praca ma vycerpavala, on naopak mal kopec casu a zacal sa nudit. Zacal mi vycitat moje vlastnosti, ktore mam pocit, ze su mojou sucastou. Rovnako mu zacalo vadit to, ze ja po sexe netuzim, ze nie som naruziva. Stale sa mame radi a respektujeme sa, ale zda sa, ze nas vztah je v slepej ulicke. On je sexualne neuspokojeny a ja zufala, ze mu nestacim, moje sebavedomie klesa a jeho to odpudzuje este viac. Mavame spolu vazne dlhe rozhovory, po ktorych sme si blizsi, ale nic neriesia. Stale mi tvrdi, ze som mila a zlata, ze ma ma rad, ale chyba mu vasen, ze ho nepritahujem. Nie je to na rozchod, ale obaja citime, ze to nie je to prave. Teraz je on v zahranici, ja si tu hladam pracu a pracujem na svojej sebaistote. Ale co dalej? Myslite, ze to chce len cas? Ze je stvrty rok kriticky, ako mi povedala jedna kamoska? Mam vyhladat sexuologa alebo cakat, ze vasen jednoducho pride sama? Alebo mame zahodit minulost a to, co nas spaja a vsetko dobre, co medzi nami je a na com sa da stavat do buducnosti? Ja sa zaroven bojim, ze ak ho stratim, ostanem sama. Boli ste v podobnej situacii? Ako ste ju riesili? Ako to dopadlo? Budem vdacna za kazdy nazor... Dakujem
Odpovedať
1
2
ahoj janislava, v niektorych vetach co tu pises som sa nasla...s priatelom som cez cca 4 roky...a tiez to nebola laska na prvy pohlad - z mojej strany....atd. az do toho odstavca, ze tento rok to zacalo skripat - sa zhodujeme relativne. nam to tiez zacalo skripat - lepsie povedane sme sa odcudzili jeden druhemu a do mojho zivota vstupil niekto iny....- niekto kto bol strasne vasnivy a chcel mi dat to co mi chybalo.a teraz som uz zasa spolu so svojim priatelom, lebo som si pri tom inom uvedomila ako svojho priatela milujem - tiez som mala pochybnosti predtym ci to laska je, alebo nie je.... Na tvojom mieste si skusim spomenut - kedze ste spolu uz 4 roky....ake to bolo na zaciatku - urcite tam musela byt laska, lebo neviem si predstavit zacat chodit s niekym do koho nie som zamilovana....vies po rokoch ta pociatocna zamilovanost vyprsi a potom si treba uvedomit ci ten druhy vazne za to stoji, aby si s nim zostavala... Ja som to riesila tak, ze v tej nasej krize som spoznala toho tretieho cloveka a pri nom som si uvedomila, ze aj ked tam ta vasen je nie je to skutocna laska....Skus sa uprimne zamysliet co citis a urcite dostanes odpoved..., len sa neboj samoty... vela stastia v rozhodovani, lebo len ty sama to musis vyriesit
Odpovedať
Vdaka, bambulka, som rada, ze nie som jedina... Ja svoj cit nemam s cim porovnavat, nikoho som nemala ani predtym ani v priebehu...tiez sme s priatelom prisli na to, ze by bolo jednoduchsie, keby som bola skusenejsia a v podstate sme sa zhodli na tom, ze by sme si mali dat priestor spoznat inych ludi, aby sme s nimi zistili, ci ten nas vztah je ten pravy alebo nie... Celkovo sa ale toho velmi bojim...no uvidim, co cas prinesie...
Odpovedať
jani, s uz byvalym priatelom sme spolu zacali chodit ked som ja mala tesne pred 17-kou (on bol o 2,5 roka starsi).........bola som do neho zamilovana az po usi /aspon som si to teda myslela, kedze nikoho ineho som predtym nemala......teda mala, ale to boli take detske lasky, kde sa ledva s niekym drzis za ruku/..........no trvalo to asi len chvilocku.......najviac sme si boli blizki, ked som bola 4 mesiace v zahranici a potom mi zomrel ocino........no potom to uz zacalo spiet pomalicky ale isto ku krachu. Mala som vycitane, ze on po mne tak velmi tuzi a ja sa milovaniu s nim vyhybam (nikdy som pri nom nemala vrchol ----- bola som spokojna, ked on bol spokojny a dal mi pokoj, takze velakrat som s nim bola len preto, ze on chcel ---- a ja som sa aspon tvarila :-| ). Mohol sa predo mnou aj nahy premavat a nic to so mnou nerobilo..... Takze nas vztah prezil len 4 roky a potom sme sa rozisli. Do mojho zivota vsak vstupil clovek, ktory mi ukazal, co je to vasen, co je to niekoho milovat,.... podla mna by ste si nemali davat pauzu na spoznanie inych ludi ----- aby ste si to niekedy nevycitali. co ked jeden z vas zisti, ze toho druheho nemiluje??? a jeden z vas si o tom druhom bude mysliet, ze je pre neho ten pravy???? utrapite sa potom na smrt ---- teda len jeden z vas. neviem, ci by som vedela zit s vedomim, ze moj partner je prave s nejakou druhou a mohlo by mu byt s nou dobre. dobre o tomto kroku porozmyslaj, aby si niekedy nelutovala.
Odpovedať
Profilova fotka
Milá Jani, je ťažké poradiť Ti, ale určite nie je dobré s niekým zostávať len preto, aby si nezostala sama, čo ak by si počas toho "single" obdobia natrafila na niekoho, kto stojí za to ? Takto by ten nesprávny uvoľnil cestu tomu pravému....Ale ak, ako vravíš, si počas štyroch rokov vzťahu nikdy necítila pravú lásku, tak si sama musíš zvážiť, či s ním v živote budeš šťastná... Ale súhlasím s blondiatkom, určite by som to neriešila tak, že si dám s ním pauzu a skúsim spoznať niekoho iného...ak predsa niekoho ľúbim, nepotrebujem si to sama sebe dokazovať tak, že budem skúšať inde a potom uvidím... Držím Ti palce, aby si našla svoje šťastie, len Ty sama musíš vedieť, kam Ťa srdce ťahá...
Odpovedať
urcite neskusaj pauzy ----- to bud rozchod definitivne, alebo pri sebe ostat. pauzy si davaju 15-rocni pubertaci, nie dospele osoby........a kd budete manzelia, tak budet chodit osobitne na dovolenky, aby ste si dali od seba pauzu? poriadne sa porozpravajte a mozno obaja zhodnotite, ze ste spolu viac-menej zo zvyku a mozno je lepsie sa rozist a dat tak sancu tym pravym 4 roky sa nedaju zahodit len tak za hlavu (teda chlapi to vacsinou dokazu ---- a zo dna na den sa ti prestanu aj zdravit, ked ich chyti za ......... vies co ----- druha) ------ vlastna skusenost. ----- tym nehadzem chlapov do jedneho vreca, aby ste si nemysleli. tak aby si raz nelutovala, ze si ho pustila niekam inam..... napis si na papier, co ti na nom imponuje a co je prekazkou vo vasom vztahu a potom uvidis ;-)
Odpovedať
no tak sa ku krizam pridam aj ja.... zoznamili sme sa na strednej skole a v podstate od 16 sme spolu,ked som mala 21 narodil sa nam syn,boli sme strasne mladi a dost vybity...zostali sme spolu,ale rozhodli sa ze sa nevezmeme,bolo to rozhodnutie oboch! ked mal maly 3 mesiace dostala som snubny prsten s tym ze si ma chce vziat....comu som sa celkom potesila,lenze potom to prislo.dovtedy to bola laska ako z romanu,nerozdelila nas ani dialka,vasen ako z knihy...jednooducho rozpravka....no potom ako padla rec na svadbu zacalo sa to...ja som sa citila ako mal dieta ktoremu nieco daju a potom zoberu,lebo priatel neustale presuval a premyslal ze tot takto toto tak...ja som zostala sama s malym on chodil pracovat do zahranicia takze sme boli malo spolu...ked prisiel tak sme sa vacsinou pohadali pre blbosti,ale nebolo to nic vazne....no postupne hadky prerastali,a zacali sme pouzivat stale prudkejsie slova a nadavky...mna to zo zacaitku urazalo,aj som si poplakala...ale casom som sa obrnila a samo sa zmohla na par horkych slov....no stale ma to vytaca,pred rokom sme sa zobrali a odvtedy to je na zblaznenie,manzel ma neustale ponizuje ze nic nerobim ze si na materskej valam pupky,nech skusim co je to robit...ze moja vychova je o nicom...strasne ma to boli,prehnane reaguje na moje nazory ktore sa mi snazi vyvracat....posledny hadka vyvrcholila do toho ze som povedala dost ze sa rozvediem...na to mi pekne vynadal,povedal ze velmi rad podpise papiere a odisiel... som uplne zufala lebo napriek tomu co sa medzi nami robi,stale ho mam rada a neviem si predstavit ako by to bolo byt bez neho horsie je to uz na druhej strane,sice su dni kedy ma zahrna nahou a laskou,milovanie je uplne uzastne,ale potom sa pre nieco pohadame,zacne byt hruhy a prava sa akokeby som neexistovala,akokeby voci mne neprejavoval ziadne city
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj babika. Čítala som si Tvoj "problém" niekoľkokrát a priznám sa na mňa zapôsobil dosť smutne. Je v tom zúfalstvo. Na jednej strane zúfalstvo z poznania že nelúbiš partnera s ktorým teraz žiješ tak ako by si si to predstavovala alebo ako by si chcela cítiť. Na druhej strane strach, že keď urobíš niečo čo v kútiku duše cítiš, zostaneš sama. Nejdem Ti dávať rady, rozhodnutie je len a len na Tebe to je jasné. Len si prosím Ťa nevrav, že keď sa rozídete zostaneš sama. Asi si nedôveruješ a to je veľká chyba. Také veci si nesmieš pripúšťať. Dlho som nebola na tomto pokeci tak nevieš čo som alebo sme prežili. Tiež som sa tu tešila so svadby mám tu album a má aj dcéra na bereme se.cz "Tamča".9.9.2006 mala byť svadba. A...... nebola . Mesiac pred s svadbou sa Sašenka s Peťkom rozišla. Po siedmych rokoch rozchod a to tesne pred svadbou! Má nového priateľa a naša Sašenka sa otočila o 360 stupňov. Je zamilovaná, má partnera s ktorým si má stále čo povedať, majú spoločné záujmy po sexuálnej stránke má čo nemala a nepoznala. Dnes neľutuje svoj e rozhodnutie. Ľutuje len že nenašla tú silu a odvahu urobiť takéto rozhodnutie skôr. Tiež sa bála že zostane sama už má (za pár dní) 30 a pred mnohými vecami zatvárala oči len aby ich nemusela riešiť. Sama spomínaš o rozhovoroch ktoré nikdy nič neriešili, Tvoj priateľ začína mať neisté pocity vo Vašom vzťahu, je vidieť že tento vzťah ťa neposúva do predu ba naopak vytvára v tvojom srdiečku chaos. Dokážeš s takýmto človekom žiť celý svoj život? A v tejto odpovedi bude aj Tvoje rozhodnutie. Riadne zvažuj a ako píše marya: .....kam ťa srdce ťahá.....
Odpovedať
Mamus, to mas pravdu, ze mam v srdci chaos...preto sa neviem rozhodnut a potom s tymto rozhodnutim zit. Stale dufam, ze sa jedna o krizu, ktoru je mozne prekonat, ked obaja chcu, a my chceme, prave preto tie dlhe rozhovory... A to, ze neviem, ci je toto laska, alebo nie....nemam tento cit s cim porovnat, lebo som nikdy nic porovnatelne nezazila. Mozno som skratka typ, ktory len tak nestrati pre nic hlavu a toto je najsilnejsi cit, akeho som schopna. Ja to neviem...je hrozne, ze sa v tomto veku sama v sebe nevyznam...
Odpovedať
hmm....aj ja by som potrebovala daky nazor,strasne sa potrebujem vykecat,len nemam komu...som uplne mimo...
Odpovedať
my sice ziadnu krizu nemame, ake nejako som sem zabludila.. to, co pisete, je strasne smutne a tazko sa radi.. myslim, ze k rozhodnutiu musi dospiet kazda z vas sama.. treba posluchat svoje srdce, ale samozrejme aj rozum.. simonko, neviem, ako by som reagovala ja, nie som v tej situacii, ale urcite je to strasne neprijemne.. ale ked chlap ponizuje zenu, tak si podla mna ziadnu nezasluzi..
Odpovedať
som toho isteho nazoru,len stale je vo mne nieco silnejsie,niekedy pochybujem ci je laska co je vo mne aj zdrava....ako sa da milovat celym srdcom cloveka ktory vas ponizuje,nezastane si vas...
Odpovedať
no tak neviem ja uz ked som zacala chodit s priatelom som mala predtym nejake tie kratsie vztahy a tak som si to vedela porovnat a musim povedat, ze je to neporovnatelne o inom - a je to vyborny vztah...tazko je to poradit, pretoze podla mna je kazda situacia nieco ine..... aj ja som mala problemy so sexom - nejaky blok (kvoli znasilneniu), ale vdaka priatelovi som sa z toho dostala a preto viem, ze chlap, ktory mal trpezlivost na moj blok stoji za to.... musis si sama zodpovedat ako to uz tu bolo napisane ake ma pozitiva a negativa a tiez to kam ta srdce taha je velmi podstatne...
Odpovedať
Článok sa načítava...
a to vazne to som nejak prehliadla to, ze ta ponizuje a nezastane sa vas - tak ja by som ho jednoznacne nechala....co najviac nemam rada je prave to, ked ta niekto ponizuje a este sa ta nezastane - moj byvaly bol taky - to nie je dobre
Odpovedať
simonko, napisala som ti do IP
Odpovedať
tiez si myslim ze chlap ktory sa nedokaze spravat s uctou k vlastnej zene ani v podstate nie je chlap,ale obycajne prasa!!!no napriek tomu si neviem predstavit ze uz by som s nim nebola....asi som normalne chybna!
Odpovedať
simonko, nie si divna, len ho mas stale rada..
Odpovedať
a to zas tiez nie je dobre...ked si predstavim aky to bol dakedy zlaty chalan...a hlavne by sa nikdy neponizil na taku vec ze povedat nieco hnusne zene ,hociktorej!a zrazu je to moj manzel a briiiiiiiiiiiizka hlavne mne....vsetci vravia ze sa zmenil,len on to nechce pocut
Odpovedať
hmm..najhorsie na tom je, ze nikto nemoze povedat, ze jemu sa to nestane.. prajem vam vsetkym, aby ste to dokazali vyriesit a aby ste boli uz iba stastne!!
Odpovedať
ahojte my máme pred svadbou, sem tam sa vadíme a to pre peniaze,ktoré podotýkam máme, lebo priateľ má veľmi dobrú prácu.na naše pomery zarábam aj ja celkom slušne,mňa trápi ža ma pozve na dovolenku, alebo výletík, všetko je super a potom mi vytýka že všetko platil, ale myslím si, že je to taká zlosť kedže platí dosť vysoké výživné deťom / skoro dospelým / a mne potom vytýka aj maličkosť a ja viem že si to nezaslúžim
Odpovedať
baby popíšete??
Odpovedať
Profilova fotka
najlepsie je sa voci tomu obrnit...alebo sa ho spytat, ze preco ta pozve na dovolenku a nasledne ti to vytyka...
Odpovedať
•
Diskusia pokračuje po 2 rokoch
•
Profilova fotka
predpokladam, ze takmer vsetky-ak nie vsetky-ste si presli krizou vo vztahu. ja mam 5rocny vztah a prve tri roky to bolo nieco uzasne. ziadny problem, ziadna hadka, ziadna vymena nazorov-absolutne nic,len sama laska a zamilovanost,samozrejme. prezili sme aj moj odchod na vysku, stretavanie sa len cez vikendy...lenze potom sa udiali nejake podstatne veci, kde sme sa nezhodli a presli sme si mensou krizou, ktoru sme nakoniec vyriesili. dokonca by som mohla povedat, ze vsetko sa dalo do poriadku, odisli sme spolu na tri mesiace do zahranicia, kde sme si presli "kurzom spolocneho byvania" (od pracovania, cez vedenie domacnosti az po riesenie financnych problemov). nebol nijaky problem, dokonca sme zacali hovorit o blizkej spolocnej buducnosti , pretoze dovtedy to bolo vsetko len take snivanie, o tom, ake to bude, ked raz skoncime skolu.... lenze ked sme sa vratili opat na slovensko, moj priatel zacal z toho z nicoho nic cuvat. to viedlo k dalsim problemom, k dalsiemu rieseniu. ja som mala toho uz plne zuby, prvy a poslednykrat v zivote som sa vzburila a od hnevu na protest som silvestrovala bez neho.co sposobilo este horsi prievan vo vztahu. lenze tak ako tu pisala bambulka pred dvomi rokmi, aj ja som si az v istej situacii uvedomila, ako toho svojho milujem, co vsetko sme spolu zazili a nechcem to zahodit za hlavu. tak sme zacali pracovat na tom, aby nas vztah mal aky-taky vyznam,perspektivu. odvtedy je to striedavo-oblacno, no v poslednej dobe mam pocit, ze sa zase stracam. moj priatel nikdy nema zaujem nic riesit, ked riesim ja, nevie, co mi ma k tomu povedat, chce,aby nam bolo spolu dobre, ale nic preto neurobi. mam pocit, ze uplne rezignoval vo vztahu. povie mi,ze ma ma rad, vazi si ma, ale pozname sa prilis dobre a uz to nie je to, co to byvalo. a vsetky debaty ukonci vetou,aby som sa netrapila, ze vsetko bude dobre. ak sa niektora z vas docitala az sem, mozno sa pytate, na co sem pisem, ale ja uz skutocne neviem, co mam robit. a mozno si niektora z vas presla niecim podobnym. ja ho lubim a viem, ze ked sme spolu a "neriesime", je vsetko v maximalnom poriadku. no ako nahle chcem s nim viest nejaku vaznu debatu (nielen o spolocnej buducnosti-to som uz davno zahodila kdesi do kutika), nema zaujem, ci riesenie, len tu vetu...a ja sa zacinam citit skor ako jeho dlhorocna kamaratka, proste chyba tomu iskra, aj napriek tomu, ze ja sa snazim ako vladzem. uz si pripadam akoby som ho uhanala. lenze on podakuje, potesi sa a znova je tam stena. nema druhu, to som si ista-toto mam uz preskumane.. mam 23 rokov,on 24 a je to nas prvy vazny vztah- i ked predtym sme mali "stredoskolske chodenie" s inymi, ale tam o laske nemohlo byt reci. nemyslim si, ze sme naivni mladi studenti alebo nieco podobne (co sa tu niekedy zvykne pisat), mna si zivot preskusal dostatocne od malicka, a rovnako potom aj nas vztah (nezavisle od nas) a vzdy sme to ustali. jediny problem je ten, ze nevie, nechce alebo uz ani neviem,co. buduci rok koncime obaja skolu a vzdy sme sa bavili, ze po skole si zalozime rodinu,to je uz davno minulost..no teraz neriesi uz ani nas dvoch, pritom vzdy mi povie, ze ma ma rad, ze ma lubi, ale.. vzdy tam je to ale...a ja uz ani neviem, co by bolo najlepsie urobit...
Odpovedať
ahoj danulicek, tvoj vztah mi pripomenul, aspon priblizne, aj moj vztaj ale z opacnej strany....ja som bola vo vztahu 4 roky, bol to este stredoskolsky vztah, ale v podstate je to podobne. Len na mieste tvojho priatela som bola ja a takyto problem mal zrejme moj vtedajsi priatel. Ja som sa citila v podstate dobre, nehadali sme sa, pomahali sme si, ale pre mna to nemalo taky smrnc, vasen a inskrenie ako s mojim terajsim nastavajucim. Mne sa tak zda, ze cosi podobne preziva tvoj priatel a nevie ti povedat, alebo si nechce pripustit, ze potrebuje nieco ine vo vztahu. A mozno to nevie este ani on, mne sa zda este dost mlady na planovanie spolocnej buducnosti :-| A moja rada je asi taka, neboj sa zacat odznova s niekym inym este raz. Mozno sa sama presvedcis, ze je aj niekto, kto uz mysli na vztah perspektivne a hlada niekoho ako si ty. Vela stastia. :-)
Odpovedať
Profilova fotka
vekovo je mlady, ale vzdy som to brala, ze je vyspelejsi ako vacsina chalanov v jeho veku. tu nejde len o buducnost, samozrejme, ja ho do nicoho tlacit nebudem, za kazdu cenu riesit spolocnu buducnost nema vyznam.a v podstate ano, sme mladi a chce to cas. mne ide o to,ze on akosi v poslednej dobe neriesi ani pritomnost. hej, sme spolu, je nam dobre, pomahame si... ale to je v podstate vsetko. a ja sa citim ako kamaratka alebo co.. a co sa tyka toho iskrenia, skusam ozaj vsetko, aby sme mali aj nieco ine vo vztahu (nemyslim teraz len co sa tyka sexu), ale z jeho strany absolutne nic.. par dni je fajn a potom zas upadne do takeho zvlastneho rozpolozenia, ze sam nevie, co chce... a to je potom strasne tazka komunikacia..
Odpovedať
tiez som ostavala s priatelom preto ze mi bolo luto sa rozsit a zahodit 3 roky chodenia.. Teraz som stastna ze som sa s nim nakoniec rozisla, lebo uz viem ze laska to nebola. Ta prisla neskor a je to moj manzel :-)
Odpovedať
danulicek , ja som presla podobnou fazou zivota , zalubila som sa na strednej , on uz pracoval , boli sme od seba vzdialeny tak sme sa stretavali len pocas vikendov , neskor mne zacala vyska , ale bolo nam spou uzasne , ziadna kriza , len zamilovanie , ktore urcite casom vyprcha, bolo nam spolu fajn a nikdy sme nerieisili vazne veci , lebo svadba sa planovala po skonceni mojej vysky , a ked pomaly k tomu dochadzalo on zrazu mlcal , az v jeden den ked som sa ho spytala ze kde si ja mam hladat pracu - kvoli tomu ze byvat sme mali u svokrovcov , este v ten vecer sme si urcili termin svadby , no so zasnubami sa neponahlal a ani pripravami nebol nadseny , vzdy vravel ze si to mam ja naplanovat , jemu to bolo jedno , a bolo to mu az tak jedno , ze jedneho dna , tu svadbu zrusil . Moja rada znie , ak vies ze ten chlap nie je stvoreny pre Teba , nelutuj tie roky , zivot v manzelstve prinesie vela kriz a tie treba riesit .
Odpovedať
Profilova fotka
dakujem vam za vase prispevky a nazory, ste zlate :-) ptuto temu som obnovila preto, lebo si myslim, ze vacsimi ci mensimi krizami prechadzali/prechadzaju vsetky pary. a kikuska prave to, ze si uvedomujem, ze manzelstvo prinesie toho na riesenie omnoho viac, uvazujem nad vsetkymi moznostami. viem, ze je tazke urobit krok dopredu, najma ked druha strana je hlucha, ale je to v takom stadiu, ze treba.
Odpovedať
Profilova fotka
danulicek - som na tom ako ty, ale opacne, ako tu uz spominala popoluskaxy... nas vztah je fajn - ale iba fajn. V poslednej dobe sa cítim presne ako tvoj priateľ, sama neviem čo chcem. Ten môj by sa aj chcel zmeniť a snažiť sa, aby bolo všetko ok, len neviem, či by som to ja vedela oceniť, keďže naisto neviem, čo k nemu po piatich rokov chodenia ešte cítim. Ale jedno, čo som sa naučila, je, že treba komunikovať. Veľmi. Ja osobne nie som ten typ, ktorý má rád zdĺhavé debaty na takéto vážne témy, možno je vo mne akýsi blok, prečo sa neviem otvoriť, alebo to je mojím priateľom, s ktorým sa neviem porozprávať. Ale je potrebné sa o tom ropzrávať, pretože môj priateľ cítil už dlhšiu dobu, že niečo nie je tak, ako by malo byť, a ja som zo zbabelosti mlčala, pretože som sa bála. Dnes sme sa o tom síce porozprávali, pretože som cítila, že už to musí von, no lepší pocit to vo mne nezanechalo, lebo ja vlastne ani neviem, čo som chcela počuť... Ale vám všetkým prajem, myslite trochu aj na seba a buďte šťastné. Ak budete mať šťastie, budete mať všetko!
Odpovedať
danulicek - tak my sme sa skoro po 2 rokoch rozišla s priatelo pretože sám nevedel čo chce. Plánovali sme budúcnosť, staval dom a keď sme sa mali niekde posunúť tak začal cúvať. Snívala som o svadbe a on o tom ani počuť nechcel. Tak som povedala, že to nemá význam. A to máme 28 a on 31.
Odpovedať
Profilova fotka
Ja som s priatelom chodila dva roky, nedokazali sme sa racionalne porozpravat, vo vztahu zacala chybat vasen. Prisiel niekto kto mi tu vasen dal, zalubila som sa donho, aspon som si to myslela. No moj byvali priatel neprestal mat o mna zaujem, zacali sme si opat pisavat a stretavat sa kedze som mala pred maturitou a potrebovala som vela ohladom skoly pomoct. Ten druhy sa so mnou nakoniec prestal stretavat a skoncilo to pritom, ze je to obycajny egoista, ktory si len potreboval ulavit na mladej holke. Byvali mi bol oporou ked som sa s tym druhym rozchadzala. Travili sme casto cele noci len a len rozpravanim sa a to co nas rozdelilo nas dalo naspat dokopy. V septembri sme sa rozisli a v marci sme spolu opat zacali chodit, no tentokrat tam bolo pevne pravidlo, porozpravat sa o vsetkom, ved od toho tu jeden pre druheho sme a tak ma priatel v auguste toho isteho roku poziadal o ruku a ja som suhlasila, teraz planujeme spolu svadbu a vyse roka spolu byvame, kazdy problem ktory sa naskytne riesime komunikaciou, ziadne hadky ci osocovanie, alebo klamstva. Dalo nas dokopy aj to ze som mu povedala najvacsie tajomstvo mojho zivota o ktorom nevedia ani moji rodicia, bolo to bolestne tajomstvo a on ma ani napriek tomu ake to bolo pre mna odporne neopustil, stal pri mne a pomahal mi postupne sa zo vsetkeho zleho dostat. Teraz zaciname nas piaty rok a viem ze to nebude lahke, ale pokusime sa to zvladnut. Ako mi raz povedala jedna pani Nikdy nemozete milovat dvoch muzov naraz, vzdy je tu jeden ktoreho milujete viacej. A nie je hrdinstvo chciet pre niekoho umriet, ale chciet kvoli niekomu zit a moj snubenec je presne tym pre ktoreho chcem zit.
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?