:-( :-( :-( je to normalne ze by moja mama neskutocne branila vo vztahu a pritom videla mojho priatela 2 krat v zivote??? nehovorim ze je svaty, ale zly nieje.pozna ho kopu mojich znamych a kazdy s nim vychadza normalne, este aj moj otec. jednoducho tomu nerozumiem, a neviem co si pocat, ona ma psychicky neskutocne depta, nekedy ma aj udrie, nici mi darceky co od neho dostanem a podobne veci.........
kveta
ved aj tak robim...uz to viac menej neriesim nech si myslia co chcu...a buducemu sa to bojim vysvetlit , aby sa nahodou nezlakol...bo presne toto bolo s byvalym...horzne ho to jedovalo a skrelo...nevedel pochopit ze to neni voci nemu ako osobe ale voci postaveniu "priatel" a myslim ze aj to prispelo k rozchodu ... viem ze su neni vsetci chlapi na jedno kopyto ale aj tak...vela sa ich sprava navonok ako hrdinovia ktorych taketo hovadiny netrapia a vnutri sami so sebou riesia kazdy aj naznak kriveho pohladu... :-|
nechcem aby sa zase niektory zlakol a bral to hned ako negativum a prekazku :-(
to nejde o to ze by mi to vycital... ale bude ho to asi trapit...aj mna by dozieralo keby ma jeho rodicia nemali radi, a asi by som si s tym dost lamala hlavu :-|
ahojte....Volám sa Monika a mám 17 rokov. Hoci nie som plnoletá, mám priateľa s ktorým sa poznám už od útleho veku. On má tiež 17 a jeho rodičia ma dosť dobre poznajú. Som asi najslušnejšia z našej dediny učím sa dobre , chodím na gymnázium, neflákam sa a tak isto on je a bol môj prvý a cez to všetko ma jeho rodičia nenávidia a zakazujú mu aby bol so mnou. Preto sa už raz so mnou aj rozišiel , lebo rodičia ho tak deptali, že povolil. Potom mi povedal , že bezo mňa nedokáže žiť a tak som sa vrátila ku nemu keďže ho stále milujem . Zrazu sa jeho rodičia keď sa mu blížilo ku 17 v júny rozhodli ,že nám povolia byť spolu. ale odvtedy neustále počúval ako im vadí ze vraj chodí ku mne často , že im odvráva (čo nie je pravda pretože on bol inak vychvávaný). zrazu mu to pred včerom otec zakázal zakázal mu stretávať sa so mnou zakázal mu všetko a ja neviem čo mám robiť , pretože nedokážem bez neho žiť a nevedela by som si ani predstaviť , že by ma opustil. Ďakujem za každú radu!!!
ak sa naozaj lubite a je vam sudene byt spolu tak jednoducho budete aj napriek zakazom rodicov...
Mne tiez zakazovali, vlastne len mama, ale zakazovala a uz sme 5 mesiacov manzelia :-)
treba na to pevne nervy a verit... Prajem vsetko dobre nech vam to spolu vyjdde
ahoj monika! viem si predstavit, ze mas teraz hlavu v smutku. najhorsie je to ze obaja este mate len 17 a viacmenej ste zavisli od rodicov a v blizkej dobe osamostatnenie neprichadza do uvahy.a stretavat sa napriek zakazom prinasa len dalsie hadky a zakazy. mozno je nacase aby ste sa k tomu postavili ako dospeli ludia. ak to myslite vazne obaja, skuste si s jeho rodicmi dohodnut stretnutie, resp. sadnite si u nich doma a otvorene sa porozpravajte. ak budu ochotni, tak je to dobre znamenia, ale nemate este vyhrate, tak si velmi rozmyslite co poviete. a ak odmietnu, ziadne ine kroky uz asi nepomozu. treba len zatat zuby a vydrzat. ale bojim sa ze este ste prilis mladi na to aby ste nieco take prekonali. zivot prinesie este mnozstvo inych skusok partnerstva.. ale v kazdom pripade vam velmi drzim palce, nech vam to vyjde. skuste im rozumne vysvetlit, ze sa mate radi, ze vam navzajom na sebe zalezi a tym padom vam zalezi aj na oboch rodicoch z oboch stran.
este raz prajem veeela veeeela trpezlivosti.
Ahoj Monika, tiež ti môžem poradiť len to, aby ste to nejako vydržali, ja som mala taký problém s manželom, že ked som mala ešte 16 tak tiež mi doma všetko zakazovali, veľmi ho nemali radi, a za každú blbosť namňa rodičia vyskočili, napr. prečo je zase u nás, prečo idete zase von, prečo ste stále doma, no proste, raz im vadilo to, že sme doma, drukýkrát že doma niesme...no horor...a mala som vtedy od 16 do 20 rokov kým som to ako tak trpela. A potom som začala na seba zarábať, tak sa to zmenilo, konečne som mohla vyjadriť svoj názor, a som mala asi 21 ked už toho bolo dosť, a tak som odišla k manželovi bývať a minulý rok sme sa vzalli, mala som 23.Ke´d sa fakt máte radi, aj keď ste mladí, natom nezáleží kolko máte rokov, ale ak sa máte radi, tak to treba len vydržať a príde ten čas, keď sa to zmení a ani rodičia vás nebudú môcť rozdeliť. Len z vlastnej skúsenosti ti radím, treba dávať nato pozor, aby ste ani rodičom neublížili, ale zase aby nezostali zlé spomienky vo vás, aj keď ostanete spolu a po rokoch stále budete spomínať na to zlé, čo sa kvôli rodičom medzi vami stalo. Držím silno palce a budte obidvaja trpezlivý a prajem vám, aby ste boli aspoň taký šťastný ako mi s manželom. Ja som rada, že sme tie zlé obdobia vedľa seba stáli a teraz sme spolu veľmi šťastný a nevedela by som si predstaviť život bez neho a pritom sme spolu 8 rokov a z toho 1 rok manželia. Veľa šťastia!!!!!!!!!!!!!!!
Ahojte aj ja by som sa chcela postazovat. Viete mam priatela s ktorym sme spolu uz 3,5 roka a pozname sa vyse 5 rokov. Zasnubili sme sa no nasi s nim nie su spokojny. Stale pocuvam ako by bolo super keby sme tu svadbu posunuli najlepsie za 10 rokov. Najhorsie je ze sa mojej mame zda ze je uplne neschopny ako ona vravi ani ziarovku nevymeni bez toho aby mu to niekto povedal. Ale to vobec nie je pravda ja som uzasnejsieho muza nevidela a to nevravim len ja ale aj vsetci ostatni kamarati. Chapete on mi sam navari, zaujíma sa o svadbu vybavuje veci, je neskutocne pozorni a strane ma miluje a ja jeho. Ale podpora od nasich je fakt nulova. Este jedna vec kt nasi na nom nemaju radi a to je ze nema vysoku skolu a tym padom nema ani dostatocny plat. Ja skutocne neviem co mam robit :(
Ahojte
neviem či to tu ešte funguje ale ak áno prosím poraďte mi...idem mať 22 rokov a priateľ má 28 ..chodíme spolu 5 rokov .ja ešte študujem ..chceme sa zasnúbiť ale moji rodičia sú proti lebo ešte študujem mám čas som mladá...on už postavil dom a tak nám nič nebráni ale moja mama je zásadne proti tomu....majú ho radi ale nechcú o zásnubách ani počuť ....prosím pomôžte mi ako im mám vysvetliť že s ním chcem byť navždy a zásnuby len posunú náš vzťah...
@iva1991 ahoj, pravdepodobne este zijes s rodicmi alebo zo skoly chodis domov, najskor sa teda osamostatni, cize ak ma priatel postaveni dom, najskor sa k nemu nastahuj a rodicia velmi rychlo pochopia ze uz nie si male dievcatko, potom aj tie zasnuby budu vydiet v inom svetle....
Ahojte zienky :) potrebovala by som radu alebo nazor ak ste v takej istej situacii ako som ja.S priatelom sme spolu skoro tri roky poznane sa dlhsie ja mam 23 on 27 .Vsetko nam klape uplne uzasne ci vo vztahu alebo pracovnom zivote.Od zaciatku roka chodi na tyzdnovky domov my sa vidime cez vikendy .Dnesnym dnom sme sa nevideli uz dva mesiace kedze nam jeho rodicia brania a zakazuju.Dnes som sa dozvedela ze nesuhlasia s ich vyberom a vraj sa k sebe nehodime.Skoro vobec ma nepoznaju , sem tam sa vidime.Stali sa udalosti ako ze jeho sestra ma videla asi siedmikrat v zivote a dovolila si mi dat vychovnu naco sa jeho mama smiala vobec nezakrocila jeho sestra ma 30 rokov a vystihla situaciu ako sme si veci vysvetlovali velmi kludnym rozhovorom naco usudila ze som ja ta zla tak mi ustedrila vychovnu na lice.Pracovala som na triedeni postovych znamok , ktore si jeho mamicka zmyslela ze to co robim ja chce ona tak som musela vsetko nechat jej a prisla som o vsetko .Dalsou udalostou bolo ked som na kupovanu paštétu ktora vonala velmi nevabne povedala ,,fuj,,zasluzila som si od mamicky rodinne kazanie o tom ze je pre nu zasadne aby jej niekto neprotivil jedlo.Ak to nechcem mam povedat nemam rada ci ma to mama nenaucila.Predtym mi tu pastetu nukala asi desatkrat stale dokola snazila som sa jej to rozumne vysvetlit ze si ju neprosim , vyslovene cakala kedy urobim chybu aby ma mohla pred vsetkymi ponizit. Jedneho dna prisiel priatel na vikend domov odvtedy to zacalo davala mu tolko roboty aby sme sa nevideli aby to nestihol do vecera ani porobit.Toto sa opakovalo kazdy vikend nedali mu rodinne auto .Matka ho psychycky depce nuti ho vyberat si medzi mnou a nou.Hovori mu ze ak odide nech sa uz nikdy nevrati.Ze bude posluchat a nebude sa takto spravat .Kedze je este financne zavysly od rodicov a ma nejake male financne resty doma kvazi musi posluchat.Sme rozhodnuty bojovat za nasu lasku ked sme samy alebo s mojou rodinou je vsetko idealne uzasne .Za tri roky sme sa nepohadali koli nicomu iba koli nim .Neviete ako to pojde dalej .Od prvej chvile viem ze nie je ani nebude dobra svokra .Stale robila veci naschval .Priatel nemohol byt so mnou ani na meniny lebo mamicka potrebovala ist na navstevu za svojou matkou.Niekedy sa neviem povzniest cez stare udalosti a iba si ich dokola vycitame .Ak mate niektora podobny problem so svokrou svokrovcami napiste mi prosim ako ste ho riesili alebo nejaku radu budem vam velmi vdacna ja som so svojimi silami uz na konci .Dakujem
@kawasaki17 tak mi prosím ťa povec,ako sa máme stretavať ked ma nikde nepustia..mam 17 on 22 je veĺmi trpezlivý a ochotný zvladnut kazdy prekažku,lebo vieme obidvaja že k sebe patrime...pozname sa vyse 5 rokov chodime pol a teraz natk prisli,..no problem ma mama len...viem aky je poznam ho ako asi seba,len ona ma stále svoju pravdu a inu nepripusti..nepozna ho vobec,ale sudi podla jeho rodicov,lebo otec je tajy ze sem tam si vypije...asi krala by premna chcela..mne by to nevadilo ze jej nesadol čo ona si mysli uz je mi ukradnute,hlavne nech sa mi nemiesa do toho a budeme stastny aj bez nej..nieje problem zeby si ma zobral k sebe,ze sa postara o mna s velkou radostou...ale 17 je 17 hoci on uz 22..pomozte mi nejak..vysvetlit si to nedá,vzdy si mysli svoje a basta.
Ahojte. Mam jeden vazny problem. Som zasnubeny a so snubenicou sa mame velmi radi. Problem je v tom, ze som rozvedeny a mam syna, ktoreho bohuzial vobec nevidim, lebo sa to jednoducho neda. Polovickyna strana maju zle skusenosti, taktiez maju tragediu v rodine. Svatbu chceme mat v kostole, tym padom moja polovicka ma berie tak, ze nikdy som nebol zenaty. Vie o tom od zaciatku. Nakolko ma jej rodina to nestastie, velmi sa im to boli povadat, ze sa vyjadria, ze jej nedovolia sa vydat. Ak by sa to stalo, nechce ist proti rodicom, ani sa brat tajne. No lubi ma a velmi tuzi po tom mat spolu rodinu. No nechce tu moju minulost rodicom povedat, nakolko tvrdi, ze naco ju vytahovat. Neviem, aky je na to vas nazor. Lubime sa a nechceme, aby sa nieco pokazilo. Vdaka.
@ivanpav podla mna akekolvek klamstvo voci rodicom alebo partnerovi nieje spravne , treba byt uprimny a ak ta miluje aj napriek tvojej minulosti , tak by mala rodicom povedat kto si a stat si za tym ze napriek tomu co si o tom myslia ona stebou chce zit . ak by ste zvolili cestu ze im to nepoviete tak potom by som asi premyslala nad svadbou na urade alebo na inom peknom mieste nez kostol a hotovo nic netreba v tajnosti len sa jednoducho nebudete brat v kostole a budete stastny aj napriek tomu .(ak je vasa tuzba brat sa v kostole silnejsia nez to ze chcete byt spolu tak potom nevim co ti uz poradit ) treba si proste urcit priority a je to :) ... este ide aj o to ze ci tvoj prvy sobas bol v kostole ? lebo ak nie tak kludne by si druhy sobas v kostole mat mohol ako aj napriklad znamy patrik svajda :D snad ti moj odlahceny nazor trosicku pomohol maj sa
mmt a to tu nikomu nepride divne, ze ju matka udrie? to iba mne pride ze je to domace nasilie a psychicky teror? Tu nejde o to, ze ci ma rada jej priatela, jej matka na nu utoci, to treba riesit
Mám 16 rokov a 25 ročného priateľa.. rodičia mi bránia alebo skôr zakazujú ho lúbiť , stretávať sa sním.. nemá najlepšiu minulosť a ešte si hladá niaku prácu ktorá by bola poriadna .. ale rozumieme si viem aký je .. nechcem ho straťiť.. je naozaj clovek ktoreho potrebujem .. a ak nie je ten pravy tak to predsa skonci .. moji rodicia neberu moj nazor .. oco ma nedavno zbil a chcel ma dat do ustavu.. neucim sa fantasticky a obcas sa poflakam po vonku ale myslim si ze to kazdy druhy pubertiak .. ale podla mna nie je riesenie ma dat do ustavu.. ak by ma dali nikdy by som im to neodpustila.. mojho priatela oco aj udrel a tak je to pre mna teraz velmi tazke.. chcem aby ma rodicia chapali.. podmie ka aby som nesla do ustavu je nebyt snim.. no ja snim chcem byt . Lubim ho ..
Ahojte...
Aj ja mám to ťažké. Potrebujem aj ja nejaké rady.
Mám už 19 rokov..
Študujem v zahraničí a mám tam aj priateľa (23 ročný). Aj on študuje na tej istej škole.
Ale mám aj problémy... hlavne s rodičmi..
Stále iba rozkazujú... keď nieje po ich, tak je zle...
Darmo si argumentujem alebo sa s nimi rozprávam, stále musí byť po ich...
Aj môjho priateľa mám potajomky... naši by mi dali...
Som rada, že môj priateľ je veľmi chápavý a vypočuje si každý môj problém a snaží sa mi vždy nejako pomôcť a ukľudniť ma...
Doma sa cítim veľmi smutne..
Keď si spravím niečo po svojom, tak je zle...
Všetko čo spravím, tak to nevyhovuje...
Priateľ ma už pozýval sa ku nemu presťahovať..
Myslíte si, že je to dobrý nápad? A keď áno, viete mi poradiť, ako z domu odísť? 😕
@princess1923 s odstupom času budeš na to pozerať trochu inak, máš len 19 rokov veľa veci ešte vnímaš inak. Rodičia ti chcú len dobre a chcú ti pomáhať 😊
Studujes v zahranici, takze asi casto doma nie si. Ono ano da sa na to pozerat aj tak, ze rodicia chcu dobre a verim, ze aj ano, no niektori su proste taka stara skola a povedzme si tak, dala by ste si niektora len tak zakazat lasku?
ukaz mi jedneho mladeho cloveka, kde by rodicia akoze nechceli mat po svojom a podobne. a pokial ti to tak prekaza treba si nasetrit a osamostatnit sa.
Veľmi pekne ďakujem za vaše odpovede..
Lenže ja mám ten pocit, že som na reťaziach..
Mám malú 9 ročnú sestru..
Od nej nemôžem nič..
Žijem na Slovensku s mojou babkou a do školy do Rakúska cestujem pár krát za týždeň..
Moji rodičia nežijú ani na Slovensku a ani v Rakúsku..
Síce už to bol menší útek pre mňa...
Ale aj tak nemám pokoj...
A môžem si povedať čo chcem, aj tak je to či hlúpe alebo nepotrebné...
Hľadám si menší Job...
Myslíte si, že je teda dobrý nápad mať Job a v tedy ísť z domu?
ale v principe si nic konkretne nenapisala, co ti zakazuju? co je zle? co vsetko robis a aj to je zle? vies co to su take tie pocity mladej baby, ze si myslim ako keby to bolo no nie ze vymyslene ale, nie si uz male dieta a svoj nazor hadam vies vyjadrit.