Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Voľná diskusia

Adoptované deti. Co si o nich myslíte?

Casto myslim na male deti,kteri prijdou o rodice a jsou adoptovanie...ci naopak prijde o jednoho rodice...Dokazu se vcitit jak se asi ma... zajimal by me vas nazor :-)
Odpovedať
asi na tuto temu zapomente...
Odpovedať
Preco zapomenut? Je to sice smutna tema... Ja tiez nad tym obcas rozmyslam, ako by som sa asi citila, keby som bola adoptovana. Myslim si, ze velmi vela zalezi na tom, do akej rodiny sa dieta dostane a asi zalezi aj na tom, v akom veku. Cim starsie dieta, tym horsie. Mnohe z deti, ktore akymkolvek sposobom prisli o rodicov citia krivdu a je to pre nich dost tazke. No na druhej strane - dost deti ma stastie, ked si ich niekto adoptuje. Je to rozhodne lepsie ako skoncit v domove. Tam sa vacsinou aj z "dobrych" deti stanu grazli a tazsie zvladatelne osobnosti. (Netvrdim, ze zo vsetkych). jazzmin, ty poznas niekoho? Alebo sa nebodaj tento problem tyka priamo teba?
Odpovedať
Profilova fotka
ja som pracovala v deckom domove a teda aj s novorodencami nechcenými, či deťmi odobratými z rodín pre zlé soc.podmienky...ani jedno dieťa tam nebolo sirota... :-| ak je dieťatko adoptované v ranom veku pár mesiacov a je mu poskytnutá bezvýhradná láska a starostlivosť, je schopné žiť vcelku normálny život. Ale stále je v ňom niečo "čudné" čo si nedokáže vysvetliť a príde na to až vtedy, keď mu rodičia povedia, že bolo adoptované...ja osobne obdivujem ľudí, ktorí si adoptujú dieťatko, je to naozaj veľmi ťažké rozhodnutie...a hlavne keď ako bývala vychovávateľka viem, čím si tie deťúrence prešli počas tehotenstva, pôrodu či krátkeho času po ňom. Väčšinou sa k do decáku dostali novorodenci po drogovo závislých matkách, tie detičky brali lieky proti absťákom, trpeli rôznymi ťažkosťami, mali spomalený vývin, či vyššiu chorobnosť, tráviace ťažkosti...bolo to dosť nepríjemné pre mňa vidieť tak tie drobčiatka ako sa mi zvíjajú v náručí s bolesťami...ale napokon sa všetky dostali do adopcie alebo aspoň k pestúnom, je naozaj odvaha si adoptovať bábo...vychovať ho a pritom nevedieť, čo z neho vyrastie...výchova je základ, to je jasné, ale gény neprebije... :-| ...to dieťa to vždy niekam ťahá...tam, kde dostalo základ...teda drogy, nevhodné partie, kriminalita....bohužiaľ je to tak, avšak neplatí to samozrejme pre všetky deti z decákov...
Odpovedať
barchee, absolutne s tebou suhlasim. Ja som tiez robila v decaku, ale len chvilu. Tam boli vacsinou uz starsie decka. A najhorsie je, ze tie decka, by ani neboli zle, ale to maju jednoducho v sebe. Citia strasnu krivdu. S viacerymi som sa o tom bavila a vsimla som si jedno - tieto decka potrebuju ovela viac pozornosti a lasky ako deti v normalnej rodine. A to este stale nie je istota, ze z nich nevyrastie nic zle, príp. ze sa ten pocit krivdy strati. Ten sa nestrati nikdy, zalezi len na tom, ako tomu dietatu vychovavatel pomoze vyrovnat sa s tym, ze nema vlastnych rodicov, prip. ma, ale ho nechcu. Juj, keby ste videli, ako sa deti tvarili, ked ich prisiel rodic navstivit. Boli nenormalne stastne!! Hoci v domove im v podstate nic nechybalo aspon materialne nie, bolo vidiet, ze ta rodicovska laska je to, co potrebuju viac ako cokolvek ine...
Odpovedať
Mna sa to netyka... Ale...aj ked sa to z mojej strany netyka mojich rodicov,ale tyka sa to mojho brata.... Rodicia sa rozvedli...a mojho brata som nevidela uz niekolko rokov aj 6 rokov... neviem preco sa stym porovnavam,ale tato boliest si myslim,ze je skoro taka ista ako u deti,ktory stratili niekoho z rodicov.... Dovod je taky,ze na svojho brata som bola viac viazana ako na rodicov...moj brat mi bol aj kamaratom,ale po case som ho stratila...a niekedy ked sa ma niekto spyta ci mam surodenca..je to taka zvlastna otazka,lebo zrazu si uvedomim,ze naozaj brata mam,ale je mi taky cudzi... Napriklad uz sa to netyka teraz mna,ale velmi niekedy stracam nervy,ked vidim,ze matky maju deti v brusku a zrazu zjistia,ze to su starosti atd a preto ho nechcu,alebo v dnesnej dobe ho nechcu,lebo su prilis mlade.... Alebo dovodom je tiez to,ze nemaju radi deti preto ich nechcu... Vtedy ked viem, ze taketo dieta sa poskytne automaticky viem ako sa asi citi... Aj ked vidim rozne filmy alebo tak,tak sa ma to riadne dotyka... Som buduca ucitelka v Materskej skolke,ale chcela som robit skor socialnu pracovnicu...co sa tyka deti, ktory zazivaju rodicovske rozvody atd...ale dala som prednist detom v MŠ..
Odpovedať
no nikto nikde nic....hm hm.... piste niektodaco....
Odpovedať
ja som praxovala niekolko krat v deckom domove, este pocas strednej skoly a niektorich deticiek mi je naozaj luto pretoze za nic nemozu mojim velkim snom je ak raz budem mat pekny domcek, co sa mi dufam podari, adptovat si aspon 2 deticky, samozrejme chcem aj vlastne ale aj take
Odpovedať
:-) to je uzasneee ... :-) vies ja bysom tiez chcela..teraz nie samozrejme mam skolu este,ale som na Pedagogickej skole a chcem ucit v Materskej skole...je mi takychto deti velmi luto a mam take srdce ku nim naklonene,ze bysom im nejakym zposobom chcela pomoct...aby nemali v srdiecku stale smutok astratu ... :) Super,ze mas taku tuzbu fandim ti ;-)
Odpovedať
to aj ja dufam, moj nastavajuci manzel s tym plne suhlasi a je rad ze mam takyto sen, on ma velmi rad deticky a bral by ich aj viac :::D
Odpovedať
Profilova fotka
tak to ťa obdivujem, lebo vychovávať adoptované dieťa nie je ako v amerických filmoch...je to náročné a ťažké...hlavne preto, že si to dieťatko nevynosila a nepoznáš ho úplne od prvého momentu počatia :-| ak ti môžem poradiť, ako bývalá vychovávateľka v detskom domove, najlepšie je dať sa zoznam adoptívnych rodičov už teraz...trvá to neskutočne dlho a aj čakateľstvo na dieťa je vyčerpávajúco dlhé...ide o rok a viac rokov...musíte prejsť osobnostnými psychologickými dosť náročnými a nepríjemnými testami, musí vás oťuknúť sociálna pracovníčka...potom, keď už budete na zozname čakateľov, môže trvať dosť dlho, kým sa k vám bábätko dostane...a zväčša si budete môcť zobrať ako 2-3 mesačné...vybavovania a súdy trvajú dosť dlho...veľmi málokrát sa stane, že si môžte bábo vziať hneď z pôrodnice....a ešte, chcite vedieť celú zdravotnú anamnézu dieťaťka od tehotenstva a pôrodu...z 5 bábeniek boli 3 od drogovo závislých matiek počas tehotenstva, ktoré sa dieťaťa a teda aj rodičovských práv zbavili hneď po pôrode, ďalšie bolo nemožné si ponechať zo sociálnych dôvodov a ďalšiemu zdrhla mater. Jedno z tých 3 detí bolo drogovo závislé po narodení, muselo si chúďa vytrpeť abstinenčné ťažkosti, prvé 2 týždne svojho života bolo pod liekmi na bolesť a proti absťákom. Je dôležité vedieť zdravotný stav od počatia až k pôrodu preto, aby ste približne vedeli, čo môžete od zdravotného stavu adoptovaného dieťaťa očakávať v jeho budúcnosti...tie deti nikdy nebudú schopné zdravo fungovať...po fyzickej stránke....a k tým väčším deťom - nemajú prázdno v srdci ani a necítia smútok....v decákoch sú z 99% deti žijúcich rodičov odobraté pre nevhodné sociálne prostredie rodiny...rodičia za nimi zväčša chodia a tlačia im kaleráby...deti im veria, aj keď ich 500-krát sklamú...oni majú svojich rodičov zidealizovaných a nevidia ich chyby - preto necítia stratu ani smútok, stále totiž veria, že sa vrátia navždy domov...Ja naozaj úprimne obdivujem ľudí, ktorí chcú vychovávať cudzie deti...ja by som to nedokázala.... |-| Práca v detskom domove zmenila môj dovtedajší pohľad na decáky a deti v nich...
Odpovedať
pekneee :-)
Odpovedať
barchee, ja viem ze to nebude lahke, ale svojho snu sa nevzdam, deti su moj zivot, mam ich velmi rada a aj ked nebudu po zdravotnej stranke uplne v poriadklu este o to viac s vacsou radostou sa o nich postaram,
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
tak to ťa fakt obdivujem |-|
Odpovedať
kazdy ma predsa rad nieco ine, co ho naplna a u mna su to deticky
Odpovedať
Profilova fotka
no môj život sú tiež detičky, mám svoju škôlku ;-) neviem si predstaviť, že by som robila inú prácu než tú s deťmi...úplne ma napĺňa a keď vidím tie ich pokroky...no jedna radosť :-D ...častokrát ich vidíme my prvé a až potom ich rodičia... =-) ale adoptovať si dieťa je pre mňa silná káva...možno práve preto, že som robila v decáku...
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?