Svadobná odobierka u ateistov. Ako má vyzerať?

ahojte...mam problem z odobierkou v rodine. zijeme s priatelom v jednej domacnosti, ale odobierku budem robit u rodicov ako sme sa dohodli...a v malom okruhu ludi. moji rodicia, priatelov otec - kedze mamu uz nema, svedkovia z oboch stran...moja sestra a nas spolocny kamarat. kedze nasa rodina je neveriaca...neviem ako ma odobierka vypadat. priatel tvrdi, ze musime rodicov odprosit za nase chyby a previnenia na kolenach pred rodicmi. a mne to s tym klacanim pred rodicmi pride strasne krestanske...neviem. poradi mi niekto ako to ma cele vyzerat a popridade posle nejaky slusny text, ktory by sa dal pouzit. budem vam velmi vdacna...moj mail lucia.mickova@azet.sk dakujem.
Odpovedať
tak nad tým som roymýšlala aj ja.. ale u nás to je opačne... :-)
Odpovedať
veru baby poraďte ak viete...pls... :-D :-D :-D
Odpovedať
No nemám pocit, žeby odobierka od rodičov mala niečo spoločné z vierou.... a to že sa pred nimi kľačí, je podľa mňa prejav pokory pred rodičmi a úcty a nie kresťanstva... ;-)
Odpovedať
a máš aj nejaký fajn text alebo čo sa v tedz hovorí??? :-N
Odpovedať
Profilova fotka
moj priatel je grekokatolik z vych. slovenska a ja nie som ani pokrstena a zijem na strednom slovensku (sobas je civilny)...z casovych dovodov bude odobierka u nasich a prebehne to asi tak, ze nasi rodicia a surodenci sa usadia v obyvacke, my dvaja a starejsi (z ich strany) budeme stat....starejsi postupne prehovori ku kazdemu z mojej strany (mama, oco, brat) a tak isto ku vsetkym z jeho strany (nieco v zmysle: moja draha mamicka, dnes sa od teba odberam, dakujem ti za vsetko, co si mi dala a co si ma do zivota naucila, ak som ta niekedy zranila alebo ti ublizila, prosim o tvoje odpustenie....samozrejme nejako umeleckejsie podane).... a potom k nam asi rodicia prijdu a daju nam pusu na obe lica a na celo.....jeho rodicia nam asi urobia aj krizik....takze to bude take skombinovane... :-)
Odpovedať
Profilova fotka
orinka...suhlas...podla mna je to prejav ucty k rodicom
Odpovedať
Profilova fotka
mne sa paci, ze my nemusime ani klacat ani nic hovorit, aj tak bude stresu dost, a ze to niekto pekne urobi za nas...a ta vsetka ucta a laska k rodicom a surodencom tam bude... :-)
Odpovedať
ahojte, skúsim aj ja niečím prispieť ;-) podľa mňa nie je odobierka (niekde aj odpytovanie) otázkou viery, ale úcty k rodičom a taktiež vyjadrenie vďaky za všetky tie roky, ktoré nás vychovávali a starali sa o nás... a tiež odprosením (odpýtaním) za všetky šarapaty, ktoré sme im vyviedli alebo nebodaj ublížili im... Myslím že celkom vhodný text by mohol byť tento (samozrejme sa dá upraviť): "Drahí rodičia, vidíme prekvapenie v tvári Vašej, ale aj úsmev v očiach Vašich. Vlastne až teraz si uvedomujete, že už nie sme šantivé deti, ale rozmýšľame do budúcnosti. Je to už dávno, keď sme po prvý krát otvorili očká a pozreli na svet. Ale dnes už sme dospelí. A vy rodičia drahí vôbec ste sa nezmenili. Ste tí istí rodičia ako prvý krát. Pribudlo Vám len pár vrások, biele vlasy a s nimi dospelé deti. Ste tu s nami keď stojíme na prahu života toho ozajstného. Neplačte tešte sa. Sme mladí a začíname chápať čo je život. Drahí rodičia máme Vás veľmi radi a preto by sme chceli v tento krásny deň povedať to slovíčko ĎAKUJEME. Ďakujeme za cestu životom po ktorej ste nás učili kráčať, ďakujeme za prebdené noci, v ktorých ste s nami prežívali bolesť, ďakujeme za pohladenie rukou Vašou a za všetko čo ste pre nás urobili." A my konkrétne sme mali toto - drahý prvú časť a ja zvyšok (sme kresťania, ale bolo to o úprimnosti): "Drahí naši rodičia, veľa času uplynulo od tých čias, keď ste nás za ručičku vodili, keď ste nás učili prvým krásnym slovám a tak starostlivo ste nás opatrovali. Ocko, mamička, zo srdca vám ďakujeme za všetko, čo ste nám od malička dali, že ste nás radi mali a v láske vychovali. Teraz, keď na cestu nového života poberáme sa, k vám, rodičia drahí, prichádzame. Odpusťte všetko, čím sme vás v detstve, v mladosti zarmútili a proste s nami dobrého Boha, aby sme dnešnú prísahu do smrti neporušili. Spoločnou cestou spolu kráčať ideme, či ružami sypanou, či tŕnistou. Vaše odpustenie nám na cestu manželstva dajte a v dobrom na nás spomínajte." Dúfam, že aspoň trošku pomohlo ;-)
Odpovedať
... a ešte k tomu kľačaniu... my sme kľačali a vôbec nám to nebolo trápne alebo proti vôli, tak sme chceli obaja. Cítíli sme, že to tak má byť :-) (z troch svadieb v rodine sme len my jediní kľačali - pre porovnanie) |-|
Odpovedať
Profilova fotka
Zišli sme sa tu dnes v radostnej chvíli na pozvanie našich snúbencov, aby sme im boli svedkami a spoluúčastníkmi ich rozhodnutia vzájomnej oddanosti v prijatí stavu manželského. Vaše deti vedené vzájomnou láskou, rozhodli sa spojiť svoje životy. V tejto chvíli sú pevne rozhodnutí, že sa budú snažiť vo svojom budúcom živote žiť vo vzájomnej láske a úcte pre blaho svojej rodiny, na radosť Vám i všetkým príbuzným. Drahí rodičia, vidím prekvapenie v tvári Vašej ale aj úsmev v očiach Vašich. Vlastne až teraz si uvedomujete, že už to nie sú šantivé deti, ale rozmýšľajú do budúcnosti. Je to už dávno, keď po prvýkrát otvorili očká a pozreli na svet. Ale dnes sú už dospelí. A vy rodičia, vôbec ste sa nezmenili. Ste tí istí rodičia ako prvý krát, pribudlo Vám len vrások, biele vlasy a s nimi dospelé deti. Ste tu s nimi, keď stoja na prahu života, toho ozajstného. Neplačte, tešte sa. Sú mladí a začínajú chápať, čo je život. Prv ako vykročia na spoločnú cestu, prichádzajú k vám, aby Vám z úprimného srdca poďakovali: Vám milované mamičky ďakujeme: Dali ste nám to najcennejšie, dali ste nám život. Ďakujeme Vám za lásku, starostlivosť i radosť, za prebdené noci keď ste nás chránili od choroby a iného nešťastia. Tešili ste sa z našich prvých krôčikov a našich prvých slov – mama, ktoré nám ostalo do dnešného dňa a ostane pre nás cenným. Vždy ste nás viedli len k tomu najlepšiemu. Spolu s nami ste prežívali všetky naše úspechy ale aj sklamania. Odchádzame spod Vašej opatery, ale neprestávame byť Vašimi deťmi. Odpusťte nám činy, ktorými sme ranili vaše srdcia. Vám milovaní oteckovia: Úprimne Vám ďakujeme za Vašu starostlivosť i za Vašu rodičovskú lásku. Vieme, že ste sa o nás starali vždy tak, aby nám nič nechýbalo a my si to veľmi vážime. Prosíme Vás o odpustenie nerozvážných krokov. Teraz Vás prosíme o materinské a otcovské požehnanie A teraz drahí rodičia odprevaďte svoje milé deti pri prvých krokoch ich spoločnej cesty životom, nech ich po celej ďalšej púti sprevádza naďalej Vaša vrúcna rodičovská láska. I Vy, vážení príbuzní a ostatní, pripojte sa k tejto spoločnej radosti a svojou vzácnou prítomnosťou buďte svedkami krásneho okamihu, v ktorom títo dvaja mladí ľudia slávnostne potvrdia svoje pevné rozhodnutie uzavrieť manželský zväzok, aby odteraz ruka v ruke v dobrom i v zlom spolu kráčali v ústrety budúcemu životu. Samozrejme moze sa to aj upravit
Odpovedať
ja vam velmi pekne dakujem za vase odpovede...neviem, mne to s tym klacanim stale pripomina kostol, ako dieta som do kostola chodila a tam som musela klacat...neviem, mozno mate pravdu, ze je to prejav ucty a v tej chvili je to vhodne. tak o tom budem urcite uvazot... :-) pomohli ste mi...a dakujem aj za texty k odobierke.
Odpovedať
Profilova fotka
no Lusy ani moja rodina zrovna nezodrala kolena v kostole, ale čo sa týka na odobierku tak to nechali na starejšieho a ten zas na mna a ja som zvolila na klasiku,,,ved co je na tom podakovat za vychovu,odobrat sa od rodicov a ten maly križik na čelo ... 8-) Neboj sa toho a presad si svoje x-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
Pripajam cast odobierkoveho prihovoru.Dufam,ze niekomu pomoze. "" Drahi rodicia vieme,ze ste sa s nami vela natrapili,svoje sladke spanie kvoli nam budili,rukami mozolnatymi ku srdcu tulili. Vasa dobrota odcenit sa neda, nech Vas Pan Boh za to pozehna. Ked sme Vam niekedy ublizili alebo ukrivdili,odpustte nam nase viny, odpusti nam i Pan Boh jediny. I vy stari rodicia pozehnanie nam dajte a v zdravi este dlho medzi nami nazivajte. K Vam krstni rodicia zrak nas upierame, do chramu Bozieho vernost slubit sa zberame.Zehnajte i vy nas, od zleho varujte, pozehnanie svoje do vienka darujte. Surodenci nasi , s vami sme vyrastali, no niekedy sa aj pohadali. Pozehnanie Vase nam dnes dajte a na manzelsku cestu stastie nam zelajte. Nadejni snubenci k oltaru kracajte a slub vernosti do smrti si dajte.
Odpovedať
Profilova fotka
lucy ak by to bolo pre vas "prilis" aalebo vam to prislo nie beznee....ved nemusite ani klacat..podakovat a vybozkat sa da i postojacky..... vypytat nevestu od rodicov tiez..dokonca si to viem predstavit i viac neformalne v sede;-) to vypytanie skus si to vymysliet podla seba mas starejsieho tak isto pomoze;-)
Odpovedať
Profilova fotka
nechapem zmysel odobierky, ak dvaja ziju v spolocnej domacnosti... proste mi to uchadza... |-|
Odpovedať
My sme pred svadbou byvali spolu 4 roky, ale odobirku sme mali u nasich. Je to podakovanie rodicom a poprosenie ich o odpustenie. Ja v tom vyznam vidim. Je to v podstate aj symbolicke prijatie vasho partnera do rodiny. Nemusi sa to nazyvat odobierka, ale trebars podakovanie. My sme nehovorili nic, moj bratranec precital pekny preslov o tom, ako im dakujeme za vsetko, co pre nas urobili a ziadame ich o odpustenie, ked sme im niekedy ublizili a urazili ich a zaroven ziadame svojich svokrovcov, aby nas prijali, ako svoje druhe dieta. A nasi nas vybozkavali na obe lica a islo sa do kostola.
Odpovedať
suhlasim zasa so Sharlott :-D
Odpovedať
Profilova fotka
aha, tak to my sme absolvovali v sukromi, ked nastavajuci poziadal mojich rodicov o moju ruku... :-) nepotrebujem to absolvovat este raz vo svadobny den, ked budu emocie na maxime a nebodaj si to natacat na kameru... hruuuza ;-) nastasie, vsetci zucastneni tento moj nazor zdielaju x-)
Odpovedať
my sme pred rodicmi neklacali, ale vsetci sme stali..aj ked sme k nim pristupili pre krizik ...pre man ma odobierka zmysel pozenanie do buduceho zivota a zaroven vdaka za vychovu a odpustenie zleho..." cisty vstup do zvazku manzelskeho"
Odpovedať
Profilova fotka
nam pozehnali tym. ze suhlasili so svadbou (aj ked cisto formalne, lebo to je moje rozhodnutie, nie ich)...a v tom zvazku uz spolu zijeme takmer rok, aj ked este nie je manzelsky... to bola cela moja pointa ;-)
Odpovedať
ja skor riesim dilemu ako sa nerozplakat... ;-) ked niekto zacne citat drahi rodicia... pride mi to velmi luto, lebo ja uz ocina nemam,a prave on tam chcel byt najviac, ale osud a choroba mu to nedopriali... pre mamu je toto najdolezitejsia vec na svadbe, draheho rodicia su rozvedeni a nemaju sa v laske... jeden povedal ze je to saskovanie a traposenie, druhy, ze ked tam bude ten, on tam nebude... ze nebudu vedla seba sediet... a bla bla... takze to bude asi tak, ze ja mamimu poprosim o odpustenie a podakujem a to bude vsetko... :-|
Odpovedať
Profilova fotka
my sme pri odobierke neklačali a vlastne to bolo tým že som ani nevedela ze* mamé/malo by sa* klačat... robili sme to "postojačky" :-N Skôr ako píše simasi i ja som mala dilemu sa nerozplakat :-N Kamoška nechcela odobierku,nakolko už vyše roka zila s priatelom vo "svojom" ale nakoniec sama uznala za vhodné aspon podakovat za výchovu ;-) bolo to pekné a milé.
Odpovedať
aj u nas to bude ako formalita, pretoze s priatelom zijeme v jednej domacnosti spolu uz dva roky... ale kedze by sa naozaj patrilo rodicom podakovat /tiez som toho nazoru/, tak odobierku urobime... ale tak ako pise laleeta ziadne natacanie na kameru nebude a bude to len v malickom okruhu, rodicia, svedkovia a my. ziadny humbuk okolo toho robit nebudeme... my vobec svadbu nebudeme kamerovat...no povedzte kolkokrat ste tu pasku videli?
Odpovedať
Profilova fotka
lucy_m tak to Ti poviem narovinu že tomu už bude vyše roka :-| už minule som toho môjho nahovarala že pod ideme si zaspomínať,,,no nieako ho to nebere 8-)
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?