Svadba v júni 2007. Pridajte sa

Zobraz úvodný príspevok
Vitam vsetky junove mladomanzelky z juna 2007, nech nam aj dalej pise tak ako v starej teme :-D
Odpovedať
Profilova fotka
adi to vyzera tak, ze tvoja pediatricka si moze podat ruku s nasim doktorom, tiez ma take zastarale nazory, niekedy ma ide porazit, ale jednym uchom dnu a druhym von :-D
Odpovedať
idem si dneska pre vysledky co ninka s tou intoleranciou tak drzte paste nech sme z toho vonku
Odpovedať
Ahojte kočky :-) Tak mám konečne chvíľku času na napísanie... vážne by som neverila, že bábätko vyžaduje toľko pozornosti a čas tak neuveriteľne pri ňom letí, keby som to práve neprežívala :-D Ďakujem vám všetkým, že ste na nás mysleli a držali palce, aj za krásne gratulácie na FB :-) A samozrejme ďakujem Erike za podávanie aktuálnych infošiek, ešte že tie SMSky fungujú všade – aj z nemocky... No a ako to celé s nami bolo? Takže nakoniec sa stalo to, čo som celé tehotenstvo nechcela – rodila som cisárskym. Začalo to týždeň pred termínom tým, že pán doktor na poradni ma aj trošku vyľakal, keď mi zahlásil, že bábätko je na týždeň pred termínom akosi vysoko a nezostupuje ku krčku na pôrod. Poslal ma na interné a anesteziologické vyšetrenia, že ak by náhodou bolo treba cisársky, nech mám papiere vybavené a uistil ma ešte, že kľudne to všetko môže prebehnúť aj prirodzene... pravdupovediac, nebolo mi všetko jedno, fakt som bola prichystaná, že porodím normálne, aj psychicky som na to bola celkom pripravená... naštudované všetko možné a už sme len čakali kedy to príde. Ale do termínu sa nič nedialo, tak sme vo štvrtok 28.01. pekne naklusali s taškou na príjem do pôrodnice ako odporučil pán doktor... tam ma vyšetrili, nijaká zmena sa za týždeň neudiala, princezná stále vysoko a ani náznak pôrodu nebol. Nechali si ma v nemocnici (myslela som, že pôjdem domkov), z čoho som tiež bola trošku vyvedená z miery, aj keď na začiatku som sa držala statočne ;-) ale keď ma Rudi nechával tam, už som nevydržala a revala som ako malé decko... môj prvý pobyt v nemocnici, tak nervy na prasknutie... v ten deň ma ešte vyšetril aj primár na vizite, nezistil nič nové, vraj počkáme... priznám sa, že som začala byť alergická na slovo „čakáme“ :-D V piatok a celý víkend nás 3x denne monitorovali + pozerali prietoky či bábätko má výživu... V pondelok som myslela, že čosi sa udeje, ale nič... vylúštila som asi všetky krížovky, čo som našla a čo mi doniesli, to čakanie bolo ubíjajúce a aj to, že tam nie je nič na práci, len každú chvíľu na iné vyšetrenie a návštevy boli denne hodinu, cez víkend dve hodiny, neskutočne m chýbal manžel, rodina... Už som princeznú prehovárala, líškala sa, vyhrážala, nech ide von, ale ona hviezdička nič ;-) V utorok 5 dní po termíne ma poslali na oxytocínový test, či reaguje maternica sťahmi a či to aj bábätko dobre znáša... kontrakcie som na monitore videla, ale necítila som nič... bábätko všetko zvládlo OK, ale nič sa ďalej nedialo, pôrod nezačal... Primár si ešte na vizite zažartoval, že vraj bociany sú už nad Ružomberkom a určite prídu :-D len asi išli peši a nie letecky... V stredu na 6. deň po termíne som dúfala, že niečo začnú riešiť... vyvolávačku mi dať nemohli, keďže malá bola vysoko a ja úplne zatvorená... Keď si ma ráno zavolali na vyšetrenie a videla som, že je tam primár, vedela som už, že čosi sa udeje, lebo len primár mohol rozhodnúť, čo ďalej – teda aj o prípadnom cisárskom reze. A keďže monitory aj prietoky boli našťastie OK a po vyšetrení sa zistilo, že stále nič nové, rozhodol, že sa to ukončí. Ja som bola najprv v tom, že fajn, tak asi tá vyvolávačka keď test dopadol dobre, a primár zahlási: zajtra o 08:00 h. pôjdete na cisársky, tu sa nič nedeje a nemá význam to naťahovať. Skoro som odpadla.... ale aj som si vydýchla, že je koniec čakaniu, stále som dúfala, že sa to rozbehne ešte normálne, ale to sa nestalo. Vo štvrtok 04.02. ma teda ráno previezli na sálu, povysvetľovali čo a ako bude, opýtali sa či chcem celkovú alebo spinálnu anestézu – vybrala som si spinálku, lebo som chcela počuť a vidieť malú, keď sa narodí... no zážitok je to zaujímavý, prebehlo to našťastie dobre, len zo začiatku a na konci som mala problémy s dýchaním (dávali mi kyslík) a naťahovalo ma na vracanie, ale rozdýchala som to, lebo kvôli tomu som nemohla dýchať a už ma chceli intubovať, čo som sa zaťala ja a povedala som si, že to rozdýcham ;-) Malá Eliška sa narodila o 08:10 h., vonku kým ju preniesli na novorodenecké, ju čakal novopečený tatino aj babka, aby si ju pozreli, mňa previezli na JISku, kde som bola do piatku rána po operácii. No a potom už len 4 dni na izbe s drobcom sme si zvykali na seba a učili sa všetkému... Najhoršie bolo pre mňa pohybovať sa po cisárskom, mala som strašné bolesti, ledva som stávala z postele, takže malú mi vlastne okrem jednej noci brali preč, lebo ja by som nebola schopná vstávať ku nej. Ale najmä kvôli kojeniu sme boli cez deň aspoň spolu... pustili nás normálne na 5. deň po pôrode, aj keď to bol cisársky, rana sa dobre hojila. Najradšej som bola, keď nás pustili už domov... bola som alergická už na nemocnicu, k čomu dopomohol určite aj nečakaný a nútený pobyt týždeň navyše... Hormóny určite pracovali na plné obrátky (a ešte aj pracujú), lebo som sa aj dosť naplakala, mala som teda fakt hrozné depky občas... no nebojím sa k tomu priznať, myslela som, že nič nezvládnem, že som zlá mama, že s malou sa nikdy nenaučím zaobchádzať a podobné myšlienky ma prepadali... najväčšia kríza bola asi na Valentína |-| Teraz je už lepšie, aj keď občas ma ešte chytá panika keď ma malá niečím prekvapí... ale obrovskú oporu mám v manželovi najmä (ktorý sa pri malej úplne vyžíva a je na nich dvoch úžasný pohľad) a v rodičoch, ktorí nám tiež veľmi pomáhajú... obdivujem maminky, ktoré sú samé doma celý deň s takým drobčekom... u nás by bolo určite nenavarené, neupratané, neopraté... proste by som to nestíhala prvé dni a týždne. Ale som rada, že si postupne už zvykáme na nejaký ten režim... mliečka máme už dosť, musím si dokonca odstriekavať, lebo všetko ešte nevypije... trošku máme problémy so zadočkom, ktorý sa nám zaparil (a pomohli k tomu aj vlhčené obrúsky), tak teraz liečime a vôbec nebalíme naširoko, aj doktorka detská povedala, že teraz by to nemalo význam a nevyliečilo by sa to... tak dúfam, že sono kĺbikov bude OK na budúci týždeň... Tak zhruba takto to celé prebiehalo... dúfam, že pri druhom to nezažijem opäť :-| Zo srdca gratulujem novým maminkám medzi nami... Silvi aj Marcelka, veľmi sa teším, že ste v tom Lenku nenechali samu :-D ešte Sloni nech nás prekvapí... Som rada, že sa darí aj maminkám s menšími ratolesťami, nech to tak ide ďalej a nech vám robia len radosť! Aďka to je dobré, že sa pýtaš... počkaj keď začnem ja :-D sa ma nezbavíte... ale aj sa niečo nové dozviem, tak som rada... už som vyzvedala aj u doktorky, čo môžem a čo nemôžem papať keď kojím (napr. či môžem mak, čokoládu, paradajky...) aby malá nemala problémy s bruškom... nám sa tiež stáva, že občas grckáme ale vraj to je u takýchto malých bábätiek bežné, tak uvidíme, či sa to stratí, budeme sledovať... Alex o chvíľku máš už termín, však? Veľmi na vás myslím s Jakubkom a držím palce, aby ste to zvládli na jednotku s * Najmä ti prajem, aby si bola pokojná a neprepadol ťa žiadny strach či niečo podobné, určite si dobre pripravená na drobcov príchod na svet... Teším sa na nové správičky od teba x-) Kočky, prajem vám všetkým pekný víkendík... dnes je skoro ako na jar, tak si užívajte krásne počasie 8-) Majte sa krásne, ja sa ozvem opäť... Barborka Leni držím palce s výsledkami!!!
Odpovedať
júj kočky chvíľu sem nechodím, a aké novinky. Tak o Lenke som vedela, ale držím päste na výsledky x-) Silvi, fialka gratulujem, to je úžasné, veľmi sa teším, preajem Vám nech ste všetci 4 zdraví x-) x-) x-) Barborka tak si si vytrpela, ale je super že sa rana dobre hojí a že ste doma x-) x-) x-) držte sa x-) :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Barborka naozaj si to nemala lahke, ale zvladla si to super, hlavne ten nuteny pobyt v nemocniici. Ja by som to tiez nezvladla, nikdy som v nemocnici nebola, je to dost na psychiku. Z depresii si nic nerob, to prejde, ja som tiez v kuse revala, este aj prve dni doma :-D Co sa tyka zapareneho zadocka, my malemu pri prebalovani vzdy ritku umyvame pod tecucou vodou a detskym mydlom, vlhke obrusky pouzivame len obcas a zatial to funguje;-) Tak sa drzte v zdravi a drzim palceky, aby ste si s malou kraskou na seba rychlo zvykli :-)
Odpovedať
Profilova fotka
Barborka pri mojom prvom pobyte v nemocnici som tiez revala (bolo to ked som isla na amnio) a potom som aspon nemala taky stres z nemocnice ked som isla rodit. A depka mna chytila zo vsetkeho este aj pred dvoma mesiacmi (som si hovorila aka som zla mama, ze to nezvladam) ale nastastie ma to preslo inak aj my sme mali problem v prvych mesiacoch so zadockom, doktorka nam kazala rybaciu mast pouzivat, ale potom sme zistili ze najlepsi je sudokrem, odkedy ho pouzivame, tak ziadny problem sme uz nemali.
Odpovedať
Profilova fotka
ahojte dievcence, po dvojtyzdnovej absencii sa hlasim ... bola som oddychovat u rodicov 8-) ... Misko bol prechladeny, takze sme sa najprv ani nedostali z domu, v kuse som mu musela odsavat sopliky, ale potom sa to zlepsilo a ku koncu uz bolo super, uz aj v noci som sa vyspala vcera som mala mat poradnu, ale moj lekar tam zas raz nebol, stalo sa to uz 3x zo 4, takze aj moje aj manzelove nervy pretiekli a idem sa vratit k mojej byvalej gynekologicke, sice budem dochadzat do Ba ale ten rozdiel je neporovnatelny...
Odpovedať
Profilova fotka
Macka, blahozelam :)
Odpovedať
Profilova fotka
adi, aktiviu v pohode od osmeho mesiaca, pribinacek az po roku, ja som este nedala, alebo mozno raz, nie som si uplne ista...
Odpovedať
Profilova fotka
babuli tak ako dopadla ninka?
Odpovedať
barbori no tak ten popis divoky...ale super si to zvladla a hlavne mas potom a mozete sa spolu tesit s rudim z malej a z pokrokov ktore bude teraz robit... urcite si to nemala lahke, nemocnica je pre kazdeho odstrasujuca...brrrrr :-| a hlavne to cakanie ]-( ]-( ]-(
Odpovedať
ahojte,nemozem spat no co uz udel tehotnych barborka, ja som tiez salela v nemocnici, tie styri dni na sestonedeli tazka deprese, ked mi povedali ze mozme domov tak som bulila jak zelva, takze s tym placom si nerob hlavu, zval to na hormony a mas inak misiak uz ma taky hlod ked zrovna nemam naladu, iba tak kuka na mna ako na mimozemstana a opyta sa Hormonalna nevyvazenost? v kombinacii s tehotenstvom??? no zabitie :-D no s ninkou po starom, cukor stolici takze intolerancia veselo pokracuje, ale co ma viac trapi ze coraz viac som si ista ze ma problem s travenim masa - vcera to uz bolo strasne, tak chudinka plakala ked kakala do plienky a kedze sme boli vonku tak som ju prebalila asi tak za 10-15minut, tak mala uplne vystipany zadocek ani sediet nechcela jak ju to bolelo, plus plakala ako keby ju z koze drali, to ze som si poplakala s nou ani nemusim spomenut, strasne mi jej bolo luto ;-(
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
jaj to mi je luto, ze to ma ninula take tazke.... s tym zadockom to poznam, nasi dali Miskovi aj napriek mojim namietkam pomelo, ritku mal vystipanu tak ze dva dni pri kakani plakal uplne hystericky a kopal nozickami... ale aspon to videli a odvtedy sa ma na vsetko radsej spytaju ci moze....
Odpovedať
Profilova fotka
no a nemocnica a hormony... ani nespominam, ja som tam plakala asi kazdych 15 minut kvoli niecomu...
Odpovedať
dnes ideme s ninkou sa pozriet na jednu skolku, tak drzte palce nech mame pozitivny zazitok 8-)
Odpovedať
Profilova fotka
caute kocky. my sme mali vcera tak strasne tazky den s nasou dcerou. ze som si vravela, ze druhe dieta uz nechcem. :-) som z nej niekedy na nervy. mame problemy s jedenim. ale stale vsade beha, vsetko chyta, vobec neobsedi, stale je v pohybe, asi ma na zadocku vrtulku. a taaak je straaasne tvrdohlava. ked nieco nedostane, tak sa jeduje, place a div, ze sa nehadze o zem. niekedy mam pocit, ze ju nezvladam. a ze som zla mama a ze radsej ani druhe nechcem. :-( je to s nou tak strasne tazke. najhorsie je, ze si neda nic vysvetlit, jednoducho to chce a hotovo!!!! a to mate vidiet tie sceny. a este k tomu capeme deticky. :-/
Odpovedať
ada pockaj tri styri mesiace a bude lepsie, aj u nas to tak bolo a teraz akekeby carovnym prutikom sa to zmenilo skoro z jedneho dna na druhy a nie si zla matka lebo potom by som bola aj ja zla :-D ,a to si nechcem akosi pripustit 8-) lebo mam doma podobne zihadlo ako ty a tiez to niekedy nezvladam, to ze budem rodit zachvilu si radsej niekedy ani nepripustam :-D inak skolka bola krasna ale nadseni z nas neboli - odporucanie nechajte si ju doma a nech z toho vyrastie :-N
Odpovedať
Profilova fotka
Adi drz sa, nemas to lahke, ale pevne verim, ze to Martinku prejde, snad je to len nejake obdobie vzdoru ;-) Ziadna z nas nie je zla matka, niekedy to skratka nezvladame a dolahne to na nas, ale to zas prejde a bude lepsie 8-) Leni to snad ani nie je normalne, takyto pristup v skolkach. Pekna diskriminacia, mozno cakaju, ze si niekde priplatis specialnu starostlivost alebo co ]-(
Odpovedať
Profilova fotka
adi, nestresuj sa, isto nie si zla matka, to je take obdobie, uz aj Miska to chyta...
Odpovedať
Profilova fotka
vdaka babule. :-) snad to bude lepsie. :-)
Odpovedať
jeeeeeeeeeeeej baby akurat mi pisla Alex, Kubko je na sveteeeeeeeeeeee ;-) ;-) ;-) ;-) blahozelaaaaaaaaaame
Odpovedať
faaaaaaaaaaaaakt? a nic viac o nej nevies???? jedaaaaaaaaaaaaaaa gratulujem x-) x-) x-) x-) to je super spravicka...takze nakoniec sa mu chcelo ist na svet...bo vcera pisala ze boli u dokiho a ze este to tak skoro nevidi...juchuuuuuuuu :-) :-) :-)
Odpovedať
Profilova fotka
caute kocky. akurat som to isla pisat. :-) presny text - Cujte velku novinu, mame vacsiu novinu. Dnes o 11.20 h bol ten cas, ked Jakubko prisiel medzi nas! Miery nasho modela su 3.450g a 52cm. Stastni rodicia. :-D
Odpovedať
tak ste ma predbehli, dobre spravy sa rychlo siria,takze ako kocky dame stretko v porodnici??? co tak sobota este sa ozvem alex ze ako je na tom ale dam jej cas aspon do zajtra nech si vydychne a potom sa ozvem :-)
Odpovedať
no tak to je aka spravicka...teda mna inak prekvapila tym ze sms mne neprisla ale tak to je chlap ako hora :) a ze 52cm no aka paradicka super ze to uz ma alex za sebou...kocky aj ja chcem ist s vamiiiiiiiiii...ale neda sa ]-(
Odpovedať
Profilova fotka
gratulujeeeem, tesime sa na kamosa Jakubka ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Caute babule, tak gratulujeme Alex To by bolo super stretko v sobotu. A v ktorej je Alex nemocnici? Len neviem ci stihneme prist, svokra ma oslavu narodenin. o 13tej tam mame prist, bolo by velmi neskoro ist tam tak okolo 16 -16:30?
Odpovedať
jééééj Alex gratulujem, krásne sa to tu rozrastá x-) x-) x-)
Odpovedať
adi co viem tak alex rodila na antolskej...a co sa tyka casu tak mna sa netyka tym ze nemozem prist :-|
Odpovedať
Profilova fotka
Aj ja gratulujem, sms ma velmi potesila x-) Neviem ci sa mi podari sa pridat, aj ked by som rada, ale teraz ked som si prehodila gyndosku do Ba tak manzel so mnou lieta dost casto, tento tyzden sme uz 2x boli... nemam odvahu mu zahlasit ze este aj v sobotu :-N
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?