Som znechutená z vlastnej svadby

zofka5 Ahojte, vsetky natesene a stastne buduce nevesty. Idem sa vam trochu vystazovat.. Som uz zhnusena zo vsetkeho, na nic sa netesim a len zeriem tabletky na hlavu, co mam migrenu 4x do tyzdna. Pred 2 rokmi som stretla moju najvacsiu lasku, najvacsie stastie a tento rok na Katarinu sa ideme brat. Moja matka, ktora dovtedy kazdeho chlapa okolo mna nenavidela az za hrob, si mojho snubenca oblubila velmi velmi velmi. Len krasne o nom rozpravala, aky je sikovny, co vsetko pre mna robi, aky je uzasny, aka som s nim stastna atd.. potom sme ale urobili vleku chybu a zasnubili sa - prva reakcia bola "Hm, no teda, tak si ho uz konecne uhnala?" ... Okej, nekomentovala som. S jeho rodinou som si rozumela uplne v pohode, vsetci sa tesili, ze sme spolu, ze sa dal moj snubenec dokopy, lebo neviedol prave super zivot svojich prvych 28 rokov zivota, aj ked su 300km od nas. Za par mesiacov sme oznamili, ze sa ideme brat. A vtedy sa vsetko pokazilo. Vsade, s kazdym. Ani jedneho "gratulujem" sme sa v rodine nedozili. Ked som mame povedala, ze si konecne splnim sen o kratkych satach z 50ych rokov, cervenych lodickach a cervenom ruzi...sa skoro zgrcala. Ked som povedala, ze nebude zavoj, ale klobucik so sietkou, opytala sa ma, ci som sa nezblaznila. ked som povedala, ze bude len obrad a male posedenie pre 35 ludi-vecera JEDNA, a bez dj alebo zivej hudby, ze si urobime hudbu sami, tak mi povedala, ze ona na nieco tak TRAPNE A DEBILNE nepride. Akoze do kostola sa bude unuvat, ale na "hostinu" urcite nie a este k tomu ked budem mat hnusne kratke saty a bez zavoja. Ako ceresnicku pridala - "Hm, podla mna si ta on aj tak nechce zobrat"... mozno sa budete smiat, ale ja som sa nervovo zrutila uz. Len som revala a grcala a nevedela som sa upokojit. Nemam otca, moja mama je pre mna vsetko na svete a ona to vie a takto mnou manipuluje aby vzdy dosiahla svoje. a verte mi, ze VZDY dosiahla svoje. Ale tentoraz uz nie. Snubencova rodina na mna vyletela kvoli tomu, ze im neurobime ubytovanie u nas v nasom 3i byte - bude ich cca 25 a otrcili huby, ze ani ubytko nezabezpecime a ze len jedna vecera bude. Neskor sme sa pohadali kvoli uplne banalnej kktine, ale to uz bola asi len taka umelo vyvolana hadka asi aby nemuseli prist. Takze sucasny stav je: s mamou sa bavim o pocasi, so snubencovou rodinou sa nebaivm vobec. Moju mamu napina na grcanie pri kazdej zmienke o svadbe /napriklad, ze mame oblek..normalne sme videli ako jej stiahlo kutiky a zmenila farbu na zeleno/, snubencova mama to nejak neriesi, tej je jedno a snubencova rodina sa so mnou nebavi a ja s nimi. Moj snubenec je na mojej strane, pre svoju rodinu nehodla urobit nic navyse na svadbe, stale hovori "A na co budeme robit nieco velke pre nich? Su to zgrglaci, co nam daju mozno 10eur, budu pi.ovat, ze vobec musia prist autom 300km, kde najdu len teba a mna na nasej trapnej svadbe..dobre vies, ze nam zavidia, ako krasne si spolu zijeme"...zatancuje si so mnou na Elvisa prvy tanec a potom si pojdeme my dvaja svoje a ostatni sa bud pridaju alebo nie. Mne je z toho ale celeho uplne zle. Netesim sa vobec na to, stale rozmyslam, ci by nebolo mudrejsie zrusit aj tu veceru. len pri pride debilne ze sem vsetci pridu zdaleka, odstoja si 30min v kostole a znova sadnu do auta a idu 300km domov. Vlastne preto aj robime to "posedenie", lebo povodny plan nas bol kostol a domov. My to robime LEN PRE NICH, nie pre seba, ale ako vidim, nikto o to nestoji. a najviac zo vsetkeho ma mrzi stale, ako sa zachovala moja mama. Som z toho nestastna proste. Vlastne sa ani na nic nepytam vas, ale ak niekto sa citi podobne, celkom by ma to potesilo. viete ako to myslim :D Dakujem, ze som sa mohla aspon vyrozpravat.