Čepčenie nevesty – história a súčasnosť

Takmer na každej svadbe v súčasnosti býva čepčenie vyvrcholením svadobného dňa. Akt snímania vienka a následného zakladania čepca pochádza z minulosti, kedy znamenal prechod nevesty od slobodnej dievčiny k manželstvu a vzdanie sa vienka. Nevesta sa tak vzdáva slobody a sľubuje vernosť svojmu manželovi.

Skladanie vienka

V minulosti bolo ukončením prvého svadobného dňa skladanie vienka. Vienok alebo parta predstavovali nevestino panenstvo a jej slobodu. Z hlavy jej ho snímal družba alebo staršie ženy prostredníctvom šable, vidličky, noža, prípadne sa používala kosa.

Pred zložením vienka dostala nevesta trikrát otázku, či chce radšej vienok sňať alebo hlavku sťať. Nevesta prvé dva razy vždy odpovedala hlavku sťať (podľa povier sa bránila prechodu do manželského stavu a nechcela sa vzdať slobody), ale na tretíkrát si nechala vienok sňať. Túto odpoveď väčšinou sprevádzali silné emócie, neraz nevesta odpovedala s plačom. Počas odpovedania a pred zložením vienka z hlavy nevesty chodili okolo nej družičky (v niektorých oblastiach družice) so zapálenými sviečkami a spievali.

Po zložení vienka neveste staršie ženy, prípadne družba rozplietli vrkoče, ktoré boli symbolom mladých dievčat, v niektorých prípadoch sa neveste dokonca odstrihol aj kus vlasov. Keďže v minulosti trvali svadby niekoľko dní, po sňatí vienka nasledovalo ukladanie mladého páru na lôžko a v čepčení sa pokračovalo až na ďalší deň. Po sňatí vienka sa hádzal medzi družičky so symbolikou, že tá, ktorá ho chytí, bude ďalšou nevestou do roka a do dňa, čiže šlo o alternatívu dnešného hádzania kytice.

Ukladanie mladého páru na lôžko

Vienok bol zložený, sloboda odovzdaná, a tak nastal čas na uloženie mladého manželského páru na lôžko. V minulosti sa tento akt nazýval aj konzumáciou manželstva. Vo veľmi dávnej minulosti mal právo prvej noci s nevestou, teraz už mladou ženou, prvý družba. Neskôr prešlo toto právo na ženícha, ale svadobná noc mala svedkov.

Staršie ženy, ktoré pripravovali svadobné lôžko, dodržiavali presne stanovené rituály. Pod podušku dávali peniaze, periny pokropili svätenou vodou a posolili ich, ale zároveň nesmeli po perinách pri natriasaní búchať, aby manžel svoju manželku v budúcnosti nebil. Pred uložením na lôžko určení ľudia izbu dobre prezreli a kontrolovali, či nevesta nemá pri sebe ukrytú fľaštičku s holubou krvou, aby zatajila, že už nie je poctivá. Pred prvou spoločnou nocou vyzúvala nevesta ženíchovi čižmy na znak svojej podriadenosti. V ojedinelých prípadoch sa mladomanželia vyzúvali navzájom.

Čepčenie

Čepčenie sa uskutočňovalo v druhý deň svadby, po prvej spoločne strávenej noci. Z nevesty sa stala vydatá žena. Zlúčenie aktu skladania vienka a čepčenia sa uskutočnilo až v 20. storočí, kedy sa svadby začali skracovať a z niekoľkých dní trvania zostal iba jeden. Čepčenie v minulosti vždy vykonávali staršie ženy, ktoré ju tak medzi seba prijali. Nevesta počas čepčenia sedela na drevenej nádobe s vodou, na ktorej bol položený drevený piest. Aj toto sedenie malo svoju symboliku a malo zabezpečiť neveste ľahký pôrod a syna.

Rituál čepčenia sa vždy vykonával v dome ženícha, oddelený od ostatných svadobčanov, pričom prítomné boli výlučne staršie ženy, nikdy nie družičky. Po úprave účesu založila mladuche čepiec krstná matka, niekde matka alebo svokra. Premenu z mladej dievčiny na vydatú ženu symbolizovala aj zmena svadobného odevu.

V minulosti bolo čepčenie sprevádzané mnohými ceremóniami, ktoré boli jeho súčasťou. Nevesta spočiatku kládla odpor, snažila sa pred čepčením ujsť, prípadne sa skrývala alebo zhadzovala z hlavy čepiec. Počas zakladania čepca staršie ženy spievali obradové piesne, ktoré mali mnohokrát erotický nádych, prípadne išlo o smutné piesne zaoberajúce sa témou rozlúčky nevesty s jej mamou. Ženy po čepčení vyplácal ženích – kupovanie nevesty – a okrem peňazí dostali pohostenie a koláče.

Po začepčení nevesty pokropili staršie ženy hlavu nevesty svätenou vodou. Začepčenú nevestu privádzal medzi svadobčanov družba. Skôr ako prišla pravá nevesta, núkali ženíchovi falošné nevesty. Po vybratí tej pravej nasledoval tanec. Ako prvý s nevestou tancoval starejší, potom družba a následne jej manžel.

Lazarenko Svetlana / Shutterstock.com

Redový tanec / vykrúcanka / klobúkový tanec

Po príchode nevesty medzi svadobčanov nasledoval tanec. Podľa oblasti, kde sa svadba konala, sa nazýval redový tanec, vykrúcanka alebo klobúkový tanec. Týmto tancom prijímali starší nevestu medzi seba. Za tanec svadobčania platili, peniaze sa hádzali do klobúka, či košíka, ktorý držala krstná mama nevesty. Za odtancovaný tanec a jeho vyplatenie dávala nevesta svadobčanom výslužku v podobe koláčov alebo alkoholu.

Po prestriedaní všetkých svadobčanov, nevesta opäť tancovala so ženíchom. Počas tohto tanca sa priatelia ženícha snažili neveste ukradnúť topánky. Ak sa im to podarilo, ženích ich musel svojej neveste kúpiť naspäť. Obradový  tanec ukončí ženích unesením nevesty, čím spečatí svoje výhradné právo na ňu.

Súčasnosť

V súčasnosti nevesty mnohokrát namiesto vienka, či party, používajú na sňatie z hlavy závoj, ktorý sa následne vymení za čepiec. Na niektorých svadbách sa o čepčenie starajú staršie ženy z rodiny, ktoré sú už vydaté, medzi nimi najčastejšie krstná mama nevesty a ženícha. Čoraz častejšie je však čepčenie zabezpečené folklórnym súborom, kedy celý obrad čepčenia vrátane príslušného oblečenia zabezpečí daná skupina.

V prípade, že nemáte k dispozícii starejšieho, jeho funkciu bez problémov zastúpi ktorýkoľvek DJ a v spolupráci s čepčiacimi ženami doplní potrebné otázky a úkony.

---