V koži fotografa: Ťažké začiatky

10. feb 2017

Začiatok. Okamžik plný protikladov. Strach sa mieša z radosťou, nervozitu strieda eufória, paniku nadšenie. To bol môj prvý mix pocitov, keď ma Zuzka a Peťo oslovili, či by som im nenafotila svadbu. Doteraz sa moja myseľ a tretie oko sústredili na dokumentovanie rodinných dobrodružstiev. Od teraz to však bude inač.

Svadba je deň, z ktorého sa ani jedna sekunda nikdy nezopakuje a nenapodobní. Deň, ktorý je nabitý emóciami, vôňami,  ľuďmi, láskou, vzťahmi, dobrým jedlom, hudbou a jedinečnou atmosférou. Deň, kedy máš najväčšie nutkanie spomaliť a zmraziť čas. Jeden veľký DEŇ, na ktorý sa spomína celý život. Táto zodpovednosť padá na bedrá fotografa.

Slovami sa len ťažko dá opísať moje citové rozpoloženie, keď  mi do očí pozerá životná výzva, prezlečená za nevestu. Nad strachom však prevládala radosť z novej príležitosti, ktorá mi dáva možnosť spoznať nové obzory, zistiť svoje limity, odhaliť nedostatky a posúvať sa malými krôčikmi stále v pred. 

Každý začiatok zo sebou prináša riziká pre obe strany.  Ak by však ľudia vo svojich životoch nič neriskovali, ešte doteraz by sme bývali v jaskyni.  Budúcich manželov som oboznámila s „hrozbami“, ktoré môžu ale nemusia nastať, z dôvodu mojej neskúsenosti s fotografovaním svadby. Stretla som však ľudí, ktorý rezonovali rovnakou priateľskou a otvorenou energiou. Vyjadrili mi svoju dôveru a pochopenie, ktoré mi veľmi pomohli prekonať počiatočný strach. 

Blúdim po internete a do noci hľadám a čítam rady, tipy, triky, inšpirácie. Týždeň pred svadbou poriadne nespím, budím sa zo sna a myšlienkami mi prúdia rôzne scenáre. 

Je to tu. Zobúdzam sa do svadobného rána. Prší. Som nervóznejšia ako nevesta. Vchádzam do domu. Vládne v ňom uvoľnená atmosféra. Zoznamujem sa s rodinou a stávam sa jej súčasťou. Nervozita, panika, strach je preč. Fotoaparát sa stáva mnou a ja ním. Bol to úžasný deň, o ktorý sa najviac zaslúžili skvelý ľudia. Vďaka ich dôvere a chápavosti som mohla zistiť čo vo mne je a začať to rozvíjať ďalej. Veľké ďakujem Zuzke a Peťovi. 

Papier znesie veľa, preto pripájam pár fotografií. Nie sú možno skvelé, som však z výsledkom spokojná, tak ako boli aj mladomanželia.