Prvá zmienka o snubných prsteňoch siaha až do starovekého Egypta. Kde jeden prsteň spájal dokonca duchovnú a materiálnu rovinu. Potom Rimania tento zvyk prevzali, avšak snubný prsteň tvoril poslednú časť zásnubných darov pre nastávajúcu nevestu, bol teda súčasťou predsvadobného procesu.
Voľba prsteňov ako symbolického sľubu vernosti nebola náhoda. Kruh ma ilustrovať večnosť a istú podobu možno nájsť aj s tvarmi ako sú Slnko a Mesiac, ktoré Egypťania uznávali. Ako už bolo naznačené, vyznanie lásky nebolo v tejto dobe prvoradé, snubný šperk znamenal skôr potvrdenie zmluvy medzi dvoma rodinami, ako čokoľvek iné. Prakticky až do 19. storočia bolo zvykom navliekať snubný prsteň iba žene. Od tohto storočia, kvôli marketingovému tlaku amerických spoločností s drahými kovmi, bolo zamilovaným párom ponúkané aj snubné prstene pre mužské pokolenie.
V západných zemiach sa snubné prstene nosia vo väčšine prípadov na prstenníku ľavej alebo pravej ruky. Isté národy ale preferujú nosenie snubných prsteňov na dolných končatinách. Týmto zvykom sú známi predovšetkým Indovia. Vo všetkých prípadoch si snúbenci na prstene môžu podľa svojho priania vyryť osobný odkaz či významné motto. Najčastejšie tento krátky text obsahuje mená dotyčných zamilovaných a poprípade dátum svadby či zoznámenia.