Obdoba snubných prsteňov sa vyskytovala už niekoľko tisícročí pred našim letopočtom. V tejto dobe boli prstene vyrábané doslova, z čoho sa dalo. Výnimkou neboli ani prstienky z trávy, dreva alebo iných prírodných materiálov. Postupom času, s objavovaním nových zliatín a kovov, sa menil aj materiál na výrobu snubných prsteňov. Prvé zmienky o snubných prsteňoch vôbec, možno nájsť v starom Egypte. Práve tu bola zavedená tradícia použitia šperku v tvare kruhu. Kruh ani prsteň nemajú žiadny koniec, rovnako ako láska muža a ženy, ktorá vo svoj svadobný deň od svojho manžela obdrží snubný prsteň.
Rovnako ďalšiu z tradícií – nosenia prsteňa na prstenníku, berieme v dnešnej dobe za samozrejmosť. Tento zvyk nevznikol nikde inde, ako práve v Egypte. Navliekanie snubného prsteňa na prstenník bolo pre Egypťanov odôvednené tým, že práve týmto prstom prechádza žila, ktorá vedie priamo k srdcu. Tento zvyk prevláda do dnešnej doby vo väčšine štátov sveta, avšak nájdu sa aj výnimky. Snubné prstene na pravej ruke nosia napríklad Nóri a Nemci.
Zásnubný a snubný prsteň majú spoločné oveľa menej, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Prakticky ich spojuje výhradne žena, ktorá ich nosí a muž, ktorý ich tejto žene navliekol. Zásnubný prsteň je pritom čisto romantickou, historicky podmienenou záležitosťou. Oproti tomu snubný prsteň, akýkoľvek luxusný či jednoduchý, je od 9. storočia označený pápežom Mikulášom I. za povinnú súčasť svadobných obradov. Táto povinnosť sa však vzťahovala iba na snubný prsteň určený žene. Snubné prstienky, ako je známe dodnes, ženy navliekali svojím mužom až od dvadsiateho storočia. Do tej doby prstene pre mužov počas svadobných obradov žiadnym spôsobom nefigurovali.