Každý rok spoločného spolužitia nesie názov podľa toho, čím sa manželia obdarovávajú :-)

/podľa textu,.kt. spracovala: Bibiána Želisková/
Čím dlhšie boli manželia spolu, tým honosnejšie oslavy sa konali. Každý spoločne prežitý rok dostal patričný prívlastok, ktorý zodpovedal dĺžke trvania a teda stálosti zväzku.
Prvé roky charakterizovali málo pevné prírodniny, no o čo dlhší vzťah sa oslavoval, tým pevnejší a honosnejší kov či nerast ho symbolizoval.

Po prvom roku manželstva sa mali partneri stále cítiť ako v bavlnke a preto mu prináležala bavlnená svadba. Väčšinu voľného času mali tráviť najmä v posteli a myslieť na potomka.

Po druhom roku manželstva bola papierová svadba. Manželia si ju mohli pripomenúť za sviatočným stolom, vyzdobeným pestrými papierovými dekoráciami.

Tri roky v manželstve propomínala kožená svadba. Manželia sa obdarúvali odevom alebo doplnkom vyrobeným z kože ako sú opasky, tašky alebo rukavice.

Štvrtý rok manželského spolužitia ešte mladučkého páru sa oslavoval kvetinovou svadbou. Pri tejto príležitosti manželka vyzdobila izby vázami s kvetmi, ak bola zima, naaranžovala sušené kvety a trávu do všetkých kútov obydlia.

Predchádzajúce vyročia sa vyslovene špeciálne neoslavovali a mali skôr úzko rodinný charakter. Pre významné okrúhle výročie, drevená svadba, nastala po piatich rokoch. Symbolizoval ju prvý pevnejší materiál. Manželia si zvykli darovať predmety vyhotovené z dreva ako vázy, kazety na šperky alebo vyrezávané sošky či reliéfy.

Že je vzťah pevný a má predpoklady vydržať, predznamenala železná svadba po šiestom roku manželstva. Vhodným darom manželke bývala kovová bižutéria alebo kovová miska ku riadu.

nevesta a zenichZa sedem dní Boh stvoril svet, preto pre veriacich toto magické číslo znamenalo špeciálne výročie a tak sa po siedmych rokoch oslavovala medená svadba. Manžel symbolicky daroval manželke medený peniaz, ktorý vďačne prijala.

Že to najťažšie majú manželia za sebou, sa považovalo po ôsmich rokoch. Prvé krízy už prekonali, deti im pomaly odrastajú a im to stále funguje. Vhodným darom manželke na oslavách bronzovej svadby bývali kovové predmety, najčastejšie kuchynské súpravy, ale aj interiérové sošky, ktoré boli odliate z bronzu.

Po deviatom roku na oslavách hlinenej svadby nastala príležitosť na to, aby manžel manželke venoval ručne zhotovený džbán, prípadne tanier na ovocie z pálenej hliny.

Prvé desiaťročie spolužitia predznamenalo prvú skutočne veľkú oslavu, ktorá sa nezaobišla bez príbuzenstva. Na cínovej alebo ružovej svadbe s bohato prestretým stolom nechýbali kytice ruží, ktoré manželka nedostala len od manžela, a tak ich bol plný dom.

Menej slávnostná, no rovnako zaujímavá bývala oceľová svadba, ktorú si manželia pripomínali po jedenástich rokoch spolužitia. Vhodným darom bola napríklad súprava kuchynských nožov.

Jemnosť a pritom pevnosť citov po dvanástom roku symbolizovala hodvábna svadba, kedy sa manželia obdarúvali luxusnejšími odevmi z pravého hodvábu. Mohla to byť večerná toaleta pre manželku a hodvábny šál pre manžela.

Na výročie trinásteho roku spločnej cesty životom na čipkovanej svadbe určite manželka nezabudla, ak jej manžel daroval čipkové kombiné alebo spodnú bielizeň.

Po štrnástom roku sa pripomínala slonovinová svadba, ktorej už samotný názov napovedá, aby sa trvalou spomienkou stala drobnosť zo slonovinovej kosti.

Krištáľovo čistý a stále úprimný vzťah mala naznačiť krištáľová svadba po pätnástich rokoch. Bola príležitosťou na symbolické obdarúvanie sa trebárs krištáľovou vázou, dózou na cukríky z brúseného skla, či súpravou pohárov na šampanské. Od krištáľovej svadby, niekde nazvanej aj sklenenej, sa výročia oslavovali vždy po piatich rokoch.