Tour de kaštieľ

Vedeli ste dámy, že v Bratislave a jej okolí je najmenej 30 kaštieľov? Ja nie. Ale svadba rozširuje horizonty ženy vo viacerých oblastiach. Nie len v oblasti kultúrnych pamiatok,  ale aj

• v geobotanike (pivonka u nás kvitne začiatkom leta!!!!, takže ak máte svadbu v apríli, priplatíte si za kyticu z dovozu),

• v móde (ešte pred 2 týždňami by som ti tipla, že Menbur je slangové označenie burana v Írsku),

• v asertivite  a empatii (aj oplesknutá, drzá a zle platená pani v zlatníctve je len človek)

• v diplomacii (z 80 člennej rodiny a kamarátov pozvete na hostinu len 13 najbližších)

• alebo time manažmente a logistike (viď môj článok 60 minút).

Ale naspäť ku kaštielom. Prvé na zváženie bolo u nás susedné Rakúsko, aj keď to nie je na druhom kontinente (ako som písala v článku Rezance a estrogén). Zdalo sa nám to finančne zvládnuteľné a dúfala som, že sa  tam s  13 hosťami schováme do súkromia. No a možno aj preto, že sme vedeli,  že pri týchto národoch sa môžeme spoľahnúť na 150% servis a oddanosť  klientovi.  Aj keď má manažér  v deň svadby infekčnú hnačku, alebo sa s ním ráno rozišla po 20 rokoch žena.

Postupom času sme však začali poškuľovať aj po našej rodnej hrudi a povedali sme si, že to teda skúsime.  Našou jedinou túžbou bolo príjemné miesto, kde nás aj oddajú, aj nakŕmia. A ak nás šťastie postretne, bude to podčiarknuté profesionálnym personálom. Jedinou podmienkou, ktorú som totiž cítila od srdiečka bolo, že do toho pôjdem, iba ak si budem na 150% istá kvalitou osoby, ktorá zariadenie vedie.

Na začiatku, keď som sa rozhodla na túto tému písať,  chcela som veľmi šťavnato a emotívne (na 3 strany) napísať o každom kaštieli a hoteli, ktorý sme navštívili. Potom som si ale prečítala pravidlá tohto portálu a majú veľkú pravdu. Svadba je posvätná vec a sme tu všetky za dámy, tak prečo si kaziť dobrú náladu a byť zbytočne expresívny.

Avšak za jedným poznatkom, ktorý mám z práce s ľuďmi a v marketingu,  si stojím.  Akciu môžete robiť aj v Buckinghamskom paláci, ak je však dvorný manažér vôľ, ani svätá voda a dobre upečené prepeličky z Lídla vám nepomôžu pred nespokojnými hosťami a nervami na dranc.  A na Slovensku platí tak ako kdekoľvek inde, že aký pán, taký krám.

Na začiatku som každé z týchto zariadení požiadala e-mailom o predbežnú kalkuláciu. Predovšetkým preto, aby som sa pripravila na nekompromisné vyjednávanie a aj preto, aby som nešla okukovať podnik, ktorý bude trojnásobne nad našim rozpočtom. 

Na našej túre sme sa stretli s „bársčim a bárskym“.  Stretli sme prevádzákara, ktorého sme ani moc nestretli, lebo meškal na naše stretnutie 42 minút.  Keď  nakoniec aj prišiel, ešte bol,  ako sám naznačil, „spoločensky unavený“ z predošlej noci.  Stretli sme prevádzkára, ktorý nám sľúbil termín a potom nám pár dní neskôr upresnil, že vlastne v rovnakom čase sa tam bude konať súbežne aj iná svadba (asi  nad100vka, na ktorej si zarobia viac). Stretli sme prevádzkára, ktorý nám „asi určite„ vedel zohnať altánok nad stôl pri daždi, ale pri otázke koľko približne stojí, sa tváril že sa pýtam na aktuálnu cenu ryže na japonskej burze.  

Stretla som však aj naozaj milých a vysoko profesionálnych ľudí, ktorí svoju prácu milujú a dávajú do nej všetko. Videli sme nádherné levanduľové záhrady, nádvoria, dizajnérske izby a šťavnaté jedálne lístky.  Ale hlavne som si zase po rokoch povedala, že Slovensko je krásne. A to som nemusela letieť do Ríma, ale zašla iba pár kilometrov za Bratislavu.

A akým kľúčom sme si vybrali? Musím povedať, že to bolo aj ťažké. Na začiatku bol pokus s precízne urobenou excelovskou tabuľkou, kde sme hodnotili zariadenia podľa viacerých kritérií. Myslím ale, že vyhralo hlavne srdiečko a osobné sympatie.

Nakoniec asi nezáleží na tom, kde sa svadba bude konať. Aké šaty dámy budeme mať. Či budú padať krúpy, alebo z ktorej strany nám čašník položí tanier. Najdôležitejšie je, že o polnoci zistíme, že tancujeme s tým najúžasnejšími človekom na svete a okolo nás sú šťastné a usmiate tváre tých, ktorých najviac milujeme.

Želám vám krásny no stressový víkend, ktorý bude plný iba inteligentných a pozitívnych ľudí.

PS: Na našej ceste sme navštívili zariadenia v Tomášove,  Studenom, Mierove,  hotel Albrecht, Kamilu a Zochovu chatu (poradie čisto náhodné). Obrázky našich favoritov nájdete v mojom fotoalbume.  

A ešte jeden víkendový: http://www.youtube.com/watch?v=JeZiPJcKJjo&feature=related

>>> http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/60-minut/