Rada by som sa podelila, predovšetkým s nevestami v prvej fáze, s mojou novou životnou skúsenosťou. Zistila som, že svet svadobných salónov je od toho nášho samostatne fungujúci a nezávislý organizmus.
Koncom minulého roka som sa po výbere vhodného miesta na svadbu odvážila nezáväzne vstúpiť do prvého z nich. Zhodou okolností to bol jeden z tých prestížnejších v našom hlavnom meste a mojim cieľom bolo nerušene sa pomotkať, popozerať a popýtať sa, hlavne bez nátlaku. Hneď v dverách sa mi do cesty postavila dáma vo veku mojej babinky a presne na tri doby ma spacifikovala a oboznámila s pravidlami hry. V praxi to vyzeralo tak, že prvé šaty, ktoré som vzala s nadšením do rúk mi rovno zamietla, nakoľko v nich budem vraj príšerná. Vtedy ma to urazilo, dnes viem, že mala svätú pravdu. Podotýkam, že jej na to stačilo vidieť ma v zimnej bunde poctivo vypchanej troma pletenými svetrami. A aby som bola úplne spokojná, do 5 minút ma zo salónu vyprevadila a poradila mi, že sa mám objednať, ak s ňou chcem na túto tému ďalej vôbec debatovať.
Keď sme s priateľom odchádzali, povedali sme si, že je to exdozorkyňa z nápravnovýchovného zariadenia žien z najvyššou ostrahou. Dnes však viem, že to bola veľmi, veľmi múdra dáma a chcem sa jej za to verejne ospravedlniť. Táto pani ma totiž naučila ako sa v salóne chovať, ako si expedíciu po nich naplánovať a hlavne, čo si vybrať. Tipujem, že má za sebou 20 rokov praxe a najmenej 200.000 estrogénových neviest. A preto, ak tam niekedy pôjdete bez ohlásenia, nehnevajte sa na ňu. Ona to myslí s vami dobre.
Poučená touto skúsenosťou som už do ďalšieho salónu bez ohlásenia nikdy viac nevošla. A ako pri výbere miesta svadby, začala som pracovať ma systematickom pláne. Na internete som si urobila moju TOP 10 a začala som telefonovať. Od začiatku som bola presvedčená, že pánom situácie budem JA. Hneď v prvom salóne ma dali do poriadku. Moje návrhy troch termínov v danom týždni ani nepočuli a rovno mi povedali svoj jediný voľný o dva týždne neskôr. A bola som ajnc-cvaj vybavená. Pri druhom telefonáte som to skúsila druhý a posledný krát. Potom som už len submisívne volala do ďalších a s pokorou som prijímala ich jediné voľné termíny.
Avšak vďaka tomuto systému som všetko zvládla no stress a užila som si každú jednu skúšku. Pretože nakoniec je to podľa mňa tá najkrajšia časť predsvadobných príprav. Takže neberte to dámy zhurta, na každý salón si dajte minimálne hodinku a foťte sa, usmievajte sa, skúšajte a snívajte... A pokojne aj do zblbnutia a vezmite si kamarátku z detstva, sestru, mamu, svokru, kamarátku zo základky a opäť mamu. Zamestnanci salónov sú zvyknutí na hocičo. Aj keď v jednom sa mi posťažovali, že vrchol buzerácie nie je mama, ale otec nevesty (a pravdepodobne sponzor v jednej osobe).
A vďaka Bohu, že nemusíme kvôli šatám spať na chodníku a trénovať kickbox: http://www.youtube.com/watch?v=RVtisU3yFj0
PS. Mám za sebou návštevu Wedding Design, Pasarela, Nicole, Weding Avenue a Salonel. Určite by som navštívila ešte zopár ďalších s koženými sedačkami a gigantickými bielymi orchideami. Ďalej som však už nepokračovala, pretože som našla moje vysnívané a nechcela som pokúšať osud. Ale o tom zas inokedy ;).
>>> http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/vera-wang-najusporiadanejsi-chaos/
