Predvčerom som vzdala hľadanie topánok, ktoré by spĺňali všetky moje kritériá naraz a navštívila som salón, kde mi ich ušijú na mieru. Ale o nich tento krát nebude reč, aj keď by som o svadobných topánkach vedela „z fleku“ napísať diplomovú aj doktoranskú prácu.
V tomto salóne som opäť stretla budúcu nevestu. Myslím, že si ma ani nevšimla, pretože nadšene riešila servítky, organzu, obrusy a všetkých tých milión dôležitých vecí, bez ktorých by sme všetky spravili taliansku scénu a posunuli svadbu radšej o rok. Vedľa nej sedel tichúčko a takmer neviditeľný snúbenec. Jeho reálnosti nepomohlo ani čierne tričko a pristihla som sa, že rozmýšľam, či tam naozaj je, pretože nevesta ani predavačky o neho nejavili žiaden záujem. Bez slovíčka a bez účasti na prebiehajúcom estrogénovom šialenstve sa hral na mobile alebo SMSkoval s kamarátmi. Dôležité je spomenúť, že v danom okamihu prebiehal hokejový zápas Slovensko: Kazachstan, čím by sa dal vysvetliť jeho rezignovaný výzor.
Tento mladý muž ma opäť prinútil zamyslieť sa nad úlohou muža-ženícha na celej svadbe. Myslím si, že jeho prvou a kritickou úlohou je požiadať ženu o ruku. Jeho druhou a asi poslednou úlohou je to následne prežiť. Som presvedčená totiž, že predsvadobné prípravy sú pre mnohých mužov veľkým testom lásky. Vidím to tu dennodenne na komentároch a niekedy sama neverím, čo dokáže nevesta priam fetišisticky riešiť.
A nebojte sa, nie som výnimkou ani ja. Rovnaký test lásky skladá môj milovaný priateľ každý deň a ja ho za to neskutočne milujem a obdivujem. Takým výberom šiat som ho týrala tri dlhé mesiace. Vtedy sa mi to zdalo prirodzené. Predpokladala som, že keď tým žijem a dýcham ja, musí aj on. S odstupom času však viem, že to bolo so mnou veľmi ťažké. Faktom totiž je, že ak váš partner nie je Fero Mikloško, tak potom garantujem, že vašej polovičke môžete ukázať aj milión svadobných šiat a on si bude myslieť, že mu stále dookola ukazujete tie isté a na vlas rovnaké biele. A áno, môžeme oponovať, že náš nastávajúci sa toho väčšinou ochotne a dobrovoľne zúčastní. Dokonca sa bude snažiť šaty hodnotiť slovami ako pekné, tiež pekné, veľmi pekné, aj tie sú pekné, tieto sú najkrajšie (rozumej „už si sakra niečo vyber“) . Nie je to však preto, že v tom našiel nové hobby, ale preto, že nás (ešte stále) miluje.
Žiaľ neznalosť haute couture nie je jedinou slabinou nastávajúceho ženícha v tejto neľahkej skúške. Jeho druhým hendikepom, ktorý mu empaticky neumožňuje zdieľať naše nadšenie pre svadobné prípravy je farbosleposť. Muži si plnohodnotne celý život vystačia so základnou paletou farieb. Biela, modrá, červená, zelená a tak ďalej, koniec. My ženy sa môžeme pochváliť širším spektrom. Dokážeme zladiť cyklamenové kvety s lososovým obrusom a broskyňovými pozvánkami. Ľahkosťou pierka spárujeme antracitové lodičky so šatami vo farbe slonovinovej kosti. Alebo ako napríklad teraz ja, vytrvalo hľadáme látku v holubej šedej. Počuli ste však niekedy o mužovi, ktorý by túžil po košeli vo farbe ležiaka, alebo hľadal po večeroch na internete slipy v jedinečnom odtieni barbecue omáčky?
A preto im nemajme prosím za zlé, keď na nás pozerajú pri výbere výzdoby ako na vesmírne bytosti. Neznamená to, že sa na svadbe nechcú podieľať, alebo že im je to jedno. Práve naopak. Koniec koncov s prsteňom prišli na začiatku práve oni. Aj keď úprimne, ak by niektorí vtedy len tušili, že vypúšťajú krakena, možno by si zásnuby ešte rok, dva alebo desať premysleli.
Musím sa neskromne pochváliť, že môj priateľ to zvláda priam úžasne. Podieľa sa na výbere všetkých tých svadobných hlúpostí. Vymotáva ma, keď sa stratím v detailoch a zabudnem, čo to vlastne organizujem. Dokonca mi akceptuje po večeroch náš nový vzťah do trojky – ja, on a ebay.com. A keď je so mnou už úplne na nevydržanie, jemne ma poprosí zavrieť počítač a spraví mi nádherný víkend. Dokonca sa ujal niektorých neľahkých úloh ako je výber hudby a kontakt na cukrárku. A ja ho za to veľmi milujem a vážim si to.
A preto milé dámy, ak máte len pár dní pred svadbou a muž vášho života je stále po vašom boku, verte mi, je to ten pravý. Prešiel totiž veľkým testom lásky. Iniciatívne navrhujem, aby sme spoločne vyhlásili máj za mesiac budúcich ženíchov. Upečme im v priesvitnom negližé koláč, otvorme im medzi prsiami radlera a pozrime si s nimi kolektívny šport, kde všetci behajú za niečim guľatým. Pochváľme ich, keď namontujú žiarovku a povedzme im ako sa nám páči ich pivné brucho. Verte mi, že oni nám to s láskou vrátia. Napríklad, keď ich budeme najbližšie týrať výberom stužky na zaváraninový pohár, alebo ich interaktívne zapojíme do ručného šitia 135 kusov tulipánov z krepového papiera.
PS. Zabudla som na tretiu, veľmi dôležitú úlohu ženícha, ktorá sa často krát v našich kruhoch neviest podceňuje. Je ňou úloha nezmeškať vlastnú svadbu.
> > > http://www.mojasvadba.sk/fotoblog/nostress/clanok/nocne-nevesty/
