Odjakživa bolo mojím snom ušiť si svadobné šaty. Nad tým, ako by mali vyzerať som rozmýšľala už dávno pred zasnúbením :D No a potom, keď prišiel ten deň 15. február (na Valentína to drahý nestihol, lebo nenašiel tú správnu chvíľu :D ), pustila som s…

Odjakživa bolo mojím snom ušiť si svadobné šaty. Nad tým, ako by mali vyzerať som rozmýšľala už dávno pred zasnúbením :D No a potom, keď prišiel ten deň 15. február (na Valentína to drahý nestihol, lebo nenašiel tú správnu chvíľu :D ), pustila som sa do realizácie môjho sna. Látky som už mala kúpené - bavlnené plátno biele, režné a gázovinu. Najťažšie bolo nájsť en tsprávny strih. Chcela som, aby vychádzal z trnavského kroja, ale zároveň, aby bol súčasný, sexy a pohodlný - v obidvoch našich rodinách sa zvykne poriadne žúrovať a tancovať, takže žiadne torty a korzety nepripadali do úvahy. Svadobnú zábavu som si chcela užiť, nie ju celú pretrpieť. Nakoniec som zvolila strih podľa ženskej krojovej vesty, s ramienkami a sukňu som riasila podľa krojovej zástery. Jednoduché šaty som doplnila zlatou výšivkou - tradičnými ryžovými korálikmi a perleťovými plochými flitrami. Pôvodne som chcela použiť vyšívanie zlatou niťou, ale podstatne som nestíhala :D. K šatám som si vytvorila aj venček. Kvetinky som vyrábala z rovnakého materiálu, ako šaty, aby všetko ladilo. Ešte, že existujú tutoriály na youtube. Potom prišla na radu ženíchova vesta, ktorú som celú ušila podľa trnavského kroja z ľanového plátna a vyšila rovnakým spôsobom ako šaty. Klobúk a mašľu som mu vyšila ešte dávnejšie. Košeľu a nohavice sme kúpili v hmku. Sako nepripadalo do úvahy, keďže vesta bola zozadu vyšívaná, takže drahý bol veľmi rád, pretože neznáša obleky. Oznamká som tiež robila sama - podľa výšivky na šatách. Srdiečko s klasmi bolo v podstate naše svadobné logo. Nakoniec som si ešte ušila "popolnočné" šaty, jednoduchého strihu bez zapínania, len som si ich natiahla na seba ako tričko.