Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Voľná diskusia

Zomrel mi kocúrik. Čo teraz?

Profilova fotka
Našla som ho zrazeného na ceste o dva mesiace by mal 10 rokov (na ludské) mala som ho od malinkého kocurika , spával so mnou bol ako môj tieň ked som sa pohybovala po dome . Mali sme plány že ho vezmeme aj na svadobné fotenie ved bol ako naše " dieťa " a teraz neviem čo si počať svadbu mám o necelý mesiac a mne je tak že nemám chuť ani žiť.
Odpovedať
Profilova fotka
Je mi strašne ľúto kocúrika :(((( Skús to brať tak, že si mu raz zachránila život a on mohol pri tebe prežiť krásne časy a určite ti za to bol veľmi vďačný. Teš sa na svadbu a uži si ju, niekedy treba ísť ďalej, aj keď by človek najradšej vrátil čas :(
Odpovedať
poznám to a viem ako sa cítiš.... ja mám takého psíka a tiež sa bez neho nepohneme ani na krok.... Ale život ide dalej a nie nadarmo sa hovorí že čas všetko vylieči.....Ako sa volal?
Odpovedať
Profilova fotka
@janac1984 Volal sa Johan - tak ho pomenovala moja sestra a nám sa to velmi zapáčilo. Dnes sú to skoro 3 dni odkedy zomrel , všetci naokolo sa snažia so mnou o nom nebaviť aby som na neho nemyslela že tu už nieje ale mne ho pripomína všetko naokolo.
Odpovedať
sechmet, my sme mali toľko mačičiek, ale nakoľko bývame pri frekventovanej ceste všetky pošli pod kolesami. Môji kocúrikovia, mala som dvoch miláčikov, sú pochovaní v záhrade a rastú im tak krásne kvetinky. Fotky mám stále na stene a spomeniem si každý deň na nich. Ale časom žial prejde a ty budeš cítiť že ťa tvoj zvierací miláčik stále sprevádza, lebo si bola jeho ochranca za života a on je ním teraz. Teraz mám krásneho havka a tiež sa obávam dňa kedy mi odíde, ale ani človek tu nie je na večnosť, taký je zákon života. Sme tu len na chvíľu, nie na vždy. Tak hlavu hore, kocúrik je pri tebe, len nie v hmotnej podobe. ;-)
Odpovedať
•
Diskusia pokračuje po 1 roku
•
sucitim s vami, aj mne zomrel kocurik, tiez skoncil pod kolesami.. od malicka ho lakali svetielka a vzdy som ho drzala aby nesiel k autu, raz ma aj skrabol co sa chcel vytrhnut. ale nedalo sa byt s nim 24hodin denne.. je mi ho velmi luto, mal len pol roka, bol rozumny a pritulny, a mal taky zvlastny pohlad, az mi niekedy nahanal strach :-) stale si pozeram jeho fotky a neviem sa zmierit s tym preco sa to stalo. nikto to necakal, bala som sa o dive macicky zivujce v susedstve, prikrmovala som ich, lebo nie vsetky sa vedia uzivit lovom. aj som jednu pochovala, podvizivenu, podchladenu.. nedalo sa jej pomoct, tiez to bola divoska, prisla raz za cas sa ukazat a hned bezala prec.. ku koncu aj chodila za tym mojim do budky, ale ked som prisla hned usla, a aj ked som nechala granule navyse, prisli ine macky a pojedli vsetko.. teraz moj kocurik odpociva vedla nej. skoncili rovnako, hoci zili uplne odlisne zivoty. snad im je dobre.len mne tu je bez nich smutno.
Odpovedať
@kristabendova ahoj, my mame doma dvoch kocurov, jeden starsi u dochodca pomaly, druhy zacina pubertu a tretie nam doniesli, lebo nemal sa kto on starat, je to take male mesacne maciatko, nech je ako chce, nedokazala by som ho vyhodit von ako niekto kto dokazu vyhodit von na ulicu zviera a trap sa , nedokazala by som to, ked nam zomrel nas murko, boli sme z toho hotovy, ale mal nas velmi rad, pochovali sme ho v zahrade, vzdy nam bude chybat, ale keby som videla psika opusteneho , male maca verte, ci nie nenechala by som ho tam, vzala by som ho so sebou aspon nakrmit, zboznujem zvierata a nezneisem, ked sa im ublizuje, len niekedy su ludia taky kruty, ze je cloveku z otho zle veru zle
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?