Mnoho ľudí fotografuje svadobný obrad a všetky svadobné zvyky tak trochu automaticky a bez toho, aby vedeli ich skutočnú podstatu a symboliku. Ba často sa stáva, že ani ženích, nevesta a ostatní svadobčania nemajú jasno, čo ten ktorý svadobný úkon a zvyk znamenajú. Keďže sa stále držím Kállayovej myšlienky, hovoriacej, že fotograf musí byť tak trochu filozof a vedieť do hĺbky, čo vlastne fotografuje, poďme si vysvetliť svadobnú symboliku – a teda tie neopakovateľné a tajomstvom opradené momenty, ktoré by mali byť na svadobnej fotografii v každom prípade zachytené. Uvidíte, že budete prekvapení!
Bežné svadobné obrady, odohrávajúce sa v našich končinách, majú svoju obraznosť zakorenenú hlavne v kresťanskej kultúre (niektoré prvky siahajú samozrejme do „predkresťanstva“), ktorá dlhé stáročia formovala celý priebeh svadby až do dnešnej podoby. A nezáleží na tom, či ide v súčasnosti o čisto kresťanské obrady – alebo len v nedávnej minulosti zavedený civilný obrad. Kým do 19. storočia bol totiž právoplatným len obrad náboženský, približne od začiatku 20. storočia pribudla alternatíva „občianskeho“ sobáša, spočívajúca vlastne iba v notárskom potvrdení. Časom sa i tu dostali rôzne okrášľujúce a symbolické prvky, prebraté z náboženských obradov kresťanskej tradície. Nie je však mojim zámerom vysvetľovať podrobnú históriu svadby ako takej, na čo ani nie je priestor. Pozrime sa teda po tomto skromnom úvode na symboliku jednotlivých úkonov a častí, ktoré by nemali v balíčku svadobných fotografiách chýbať.
Odobierka u nevesty, odchod z domu a svadobné šaty...
Keďže v dávnej dobe spočívalo uzavretie manželstva - jednoducho povedané - v odvedení nevesty z rodičovského domu do domu ženícha – začína sa všetko práve tam – u nevestinej matky a otca. Tam prichádza ženích po svoju milovanú a berie si ju – spoločne sa symbolicky vypýtajú od svojich rodičov a opúšťajú rodičovský dom. Tento odchod bol kľúčovým prvkom svadby a dnes je taktiež veľmi emotívnou situáciou, ktorú môžu správne načasované fotografie brilantne vyjadriť.
Ešte malá zmienka o svadobnom oblečení – pre nás charakteristické biele šaty nevesty všeobecne znázorňujú čistotu a niektorí bádatelia tvrdia, že ich používanie siaha do Viktoriánskej éry a napodobňuje biele šaty malých dievčat, ktoré idú na prvé Sväté prijímanie. Zároveň symbolizujú Cirkev, ktorú Kristus odieva do svetlých a čistých šiat spravodlivosti, keďže kresťanské manželstvo bolo oddávna chápané ako obraz lásky Krista k Cirkvi. Nevestin závoj predstavuje taktiež veľmi dôležitý symbol. Hoci historické pozadie a vysvetľovanie zmyslu závoja hlavy je veľmi pestré a rôznorodé, v podstate znamená čistotu, krásu, neporušenosť a vzácnosť nevesty (vzácnosť niečoho sa často zdôrazňovala a zdôrazňuje prekrytím jemným závojom). Závoj zakrýva aj tvár (dnes už zriedka), pričom symbolické odkrytie závoja znamená uzavretie manželstva – nevestu a ženícha už od seba nič neoddeľuje a sú vzájomne v bezprostrednom vzťahu (Videli ste svadbu Williama a Kate?). S tým súvisí aj ďalšia kresťanská symbolika – biblické roztrhnutie chrámového závoja (opony) do svätyne pri Kristovej smrti znamenalo koniec prekážky medzi Bohom a človekom – prístup k Bohu má už každý, nie iba veľkňaz v určený čas, ako bolo dovtedy u Židov zvykom. V kresťanskom manželstve je tu takto znovu obraz medzi Kristom – Cirkvou a manželom – manželkou. Odstránením závoja má teraz pár vzájomne voľný prístup jedného k druhému, ako ľud – Cirkev skrze Krista k Bohu. Stojí za zmienku, že aj členky ženských reholí používajú závoj ako časť rehoľného odevu, čo symbolizuje to, že sú Kristovými nevestami. A teda - nevesta by si na portrétne fotografovanie jednoznačne mala vziať závoj, ktorý ju robí - ak by som to mohol takto povedať - viac nevestou, než samotné šaty (všetky nevesty bez závoja, odpusťte mi, prosím, túto moju trúfalosť ...).
Je však potrebné doplniť, že bežní tunajší ľudia mali na sobáši oblečený regionálny svadobný kroj so špecifickými prvkami (napr. parta - venček), ktorých symbolika sa odhaľuje pri polnočnom "čepčení" dodnes, hoci nie je súčasťou svadobných šiat. O tom však neskôr.
Príchod do chrámu...
Postupne sa jedným z prvkov sobáša stalo jeho potvrdenie kňazom – a teda vlastne výmena manželských sľubov pred ním. Najprv sa konalo pri bráne kostola – kde ich kňaz čakal a spolu vošli cez dvere dnu už ako manželia – spoločný prechod cez bránu symbolizoval „prechod do nového života“. Opäť je tu pri vstupe do chrámu vidno myšlienku prirovnania lásky manžela k manželke s láskou Krista k Cirkvi. Dnes je spoločný vstup kňaza a snúbencov do kostola k oltáru jedným z možných začatí svadobného obradu. Ale aj tak - to státie snúbencov pri bráne kostola má akési svoje zvláštne čaro, ktoré by fotografovi nemalo ujsť.
Neskôr sa celý svadobný obrad presunul spred dverí dnu do kostola, ako sa to robí aj dnes. Prvý do chrámu vstupuje ženích, až po ňom nevesta. Viete, čo to symbolizuje? Znovu to, že kresťanské manželstvo je obrazom vzťahu Krista s Cirkvou. Boh totiž začal vzťah skrze Krista, ktorý prišiel pre svoju nevestu - Cirkev a volá ju. Kristus je teda ženích, ktorý ako prvý založil novú zmluvu. Z tohto dôvodu vstupuje ženích ako prvý. Zároveň v židovskej tradícii bolo akousi výsostnou povinnosťou otca predviesť svoju dcéru - pannu na vydaj. Symbolizovalo to darovanie najväčšieho daru, ktorý otec mohol darovať – svoju dcéru a zároveň schválenie - požehnanie jej ženícha. A tu máme vysvetlené presne to, čo sa pri začiatku sobáša deje v súčasnosti – otec privádza nevestu k oltáru a „dáva“ jej ruku ženíchovi... Fotograf pri tom musí byť...
Toľko k prvému dielu o svadobných symboloch a tajomstve ich fotografií...
Článok sa nachádza aj na mojom blogu: http://www.demockophoto.eu/blog.html
© Daniel Demočko
